PRAHA. Bienále mladých Zvon vzniklo ako jedna z prvých bienálových prehliadok súčasného českého umenia. Výstava sa pokúša udržať si svoj charakter a kontinuitu. Dokonca na 6. bienále mladých Zvon 2008 sú prezentovaní rovnakí umelci a umelkyne ako v roku 2005. V Galérii hlavného mesta Prahy vystavuje v koncepcii kurátora Karla Císaře dvadsať autorov, mnohí z nich na rovnakých miestach ako naposledy.
Efektne s priestorom
Dom U Kamenného zvonu na pražskom Staromestskom námestí ponúka neobvyklé výstavné priestory s pôvodnými architektonickými prvkami. Zaujímavé je, že krásna gotická fasáda domu bola objavená a zrekonštruovaná až v 80. rokoch minulého storočia. Na architektúru gotického domu reaguje aj podoba výstavy a diela, z ktorých mnoho je pre daný priestor „šitých na mieru“.
Najefektnejšie sa s priestorom vyrovnal Evžen Šimera vystavujúci v gotickej kaplnke. Jeho svetelný objekt s kresbami inšpirovanými gotickými klenbami je napájaný solárnymi panelmi, ktoré sú umiestnené na streche budovy. Reaguje tak na fenomén svetla prichádzajúceho zhora, ktorý mal v gotike symbolickú hodnotu.
Prehliadke dominuje trojica autoriek, na ktorých výber mal kurátor pri minulom ročníku obzvlášť šťastnú ruku. Medzitým sa všetky tri stali víťazkami Ceny Jindřicha Chalupeckého. Sú to Kateřina Šedá, Barbora Klímová a Eva Koťátková.
Šedá predstavuje záznam akcie a inštaláciu Furt dokola. Pri svojej akcii sa rozhodla prekonať ploty v susedstve svojho bydliska v Brne. S rebríkom a kamerou upevnenou na hlave preliezla s pomocou susedov vyše 80 plotov. Jej cieľom je prepájať ľudí, akcie chápe ako katalyzátor medziľudskej komunikácie.
Rozmerná inštalácia Evy Koťátkovej je chodbou vytvorenou v miestnosti galérie z drevených trámov, ktorá tvorí vchod do prehliadky.
Barbora Klímová vystavuje umelecké prepracovanie výstavy Slávne brnianske vily. Na expozícii architektúry si všimla, že obdobie socializmu je takmer nepokryté. Náhodne vybrala niekoľko brnianskych rodinných domov a vystavila ich dokumentáciu doplnenú rozhovormi s rodinami, ktoré ich obývajú. Zameriava sa na sociálny rozmer architektúry ako dokumentu doby, v rozhovoroch sa môžeme dozvedieť o ťažkostiach so stavbou – so zháňaním materiálu a povolení.
Do seba uzavretí
Ostatné diela majú viac introspektívny charakter, prevažujú konceptuálne práce a výsledný dojem je skôr pochmúrny. Umelci a umelkyne často pracujú s iným médiom ako obvykle, no chýba dojem prekvapenia. Výstava je skôr do seba uzatvoreným projektom. Ide akoby o reakciu umelcov na seba samých, čo je viac zaujímavé pre ľudí, ktorí poznajú ich tvorbu. Škoda, bienále má potenciál súčasné umenie verejnosti priblížiť.
Autor: Lenka Kukurová, Autorka je historička umenia
