ZELENÁ VODA. Openjazzfest vstúpil na festivalovú mapu Slovenska s veľkou razanciou a kvalitatívne prevýšil podujatia s dlhšou tradíciou. Organizátori namiesto angažovania megahviezdy svetovej scény investovali do kvalitného zázemia pre účinkujúcich aj divákov. Ostatne, džez je hudba, ktorá si určitý komfort vyžaduje, aby bol zážitok pre obe strany plnohodnotný. Patrí k tomu aj zvuk, ktorý bol po oba dni vynikajúci.
Elita z New Yorku
Dramaturgicky sa úvodný ročník Openjazzfestu opieral hlavne o domácu scénu, zahraniční umelci vystúpili väčšinou ako hostia projektov slovenských džezmenov. Skorý piatkový štart zapríčinil, že úvodné strhujúce vystúpenie slovensko-moldavského etnojazzového projektu Bashavel videla len hŕstka divákov. Postupne sa však areál zapĺňal, počet divákov napokon prekročil dve tisícky.
Prvou piatkovou hviezdou mal byť Tony Grey Project, s elitnou zostavou hudobníkov z New Yorku. Leader vlastného projektu však zaostal za svojou basgitarovou zručnosťou a Openjazzfestu ponúkol len niečo málo viac ako funkdžezovú jam session. Ustál to len vďaka svojim spoluhráčom, ktorí odohrali niekoľko strhujúcich sól – či už trubkár Avishai Cohen (na snímke Lucie Bartošovej) alebo Gregoire Maret, bravúrny hráč na fúkaciu harmoniku.
Vrcholom piatkového večera bol Saxophone summit, formácia okolo agilného saxofonistu Radovana Tarišku, doplnená o amerického trumpetistu Ryana Carniauxa. Títo páni sa môžu postaviť na ktorékoľvek svetové jazzové pódium a budú jeho ozdobou. Ich moderný akustický džez 'garrettovského' strihu nemal chybu.
Mimoriadni As Guest
Prvým mimoriadnym zážitkom druhého dňa bola slovensko-holandská formácia As Guest. Hudba založená na komplikovaných rytmických vzorcoch dostala publikum do varu.
Hudobníci okolo Tony Greya, tentoraz v projekte klaviristu a speváka Oli Rockbergera, nespravili reparát za nepresvedčivé piatkové vystúpenie. Na pôdoryse sladkých a nekonečne dlhých pesničiek podali ešte nesúrodejší výkon. Kubánska speváčka Elsa Valle predviedla živelnú pódiovú mágiu na hranici freejazzu a afrokubánskeho folklóru, ďalší z vrcholov večera.
Tým posledným bolo atmosférické, meditatívne a emotívne vystúpenie formácie Oskara Rózsu Universal Cure. Je len chybou dramaturgie, že náročnejšie formy džezu odzneli v neskorých nočných hodinách a primetime festivalu vyplnil po oba dni ľahšie počúvateľný džez. Ale to je azda jedinou chybou nultého ročníka festivalu, ktorý prilákal rôznorodé publikum a dokázal, že džez je univerzálny hudobný jazyk, ktorého sa netreba báť.
Autor: Roland Kánik Autor je hudobník, publicista
