BRATISLAVA. Americká legenda Lou Reed zažíva v poslednom čase veľmi zaujímavé obdobie v hudobnom aj osobnom živote. Nový pesničkový album nenahral už dlhých osem rokov, ale to neznamená, že nie je aktívny. Nedávno mu vyšlo CD s meditačnou hudbou a v utajení sa oženil so svojou dlhoročnou družkou a hudobníčkou Laurie Andersonovou.
V posledných dvoch rokoch križuje svet so svojimi vystúpeniami, na ktorých hrá piesne zo svojho slávneho albumu Berlin. Jeden z týchto koncertov vyšiel nedávno aj na DVD v réžii známeho amerického režiséra Juliana Schnabela. Film sa premietal aj na tohtoročnom filmovom festivale v Karlových Varoch.
Doba mu nepriala
Berlin je jeden z Reedových najkontroverznejších a zároveň najlepších albumov. Keď v roku 1973 vyšiel, kritici ho doslova pochovali. Reed, ktorý v šesťdesiatych rokoch pôsobil v kultových The Velvet Underground, bol začiatkom sedemdesiatych rokov vychádzajúcou hviezdou glamrockovej éry a ľudia v nahrávacej spoločnosti RCA si mysleli, že objavili ďalšieho Davida Bowieho.
Reed sa preslávil hneď druhým sólovým albumom Transformer, z ktorého vypadol jeho najväčší hit Walk On The Wild Side. Keď spevák doručil nahrávacej spoločnosti pásy s Berlinom, boli zhrození.
Namiesto hitov mali pred sebou premyslený album, zložený z pomalých pesničiek o temných stránkach ľudského správania. Skladby o drogovej závislosti, domácom násilí a samovražde vôbec nekorešpondovali s nablýskanými a ľahkými pesničkami, ktoré ovládali vtedajšie hitparády.
Newyorský hudobník chcel spolu so svojím guru Andy Warholom a producentom Bobom Ezrinom preniesť celý Berlin aj na pódium, ale záporné prijatie temných pesničiek znamenalo, že tento projekt išiel k ľadu.
Umelecký triumf
Až v roku 2006, vďaka jeho spolupracovníčke Susan Feldmanovej, sa mu to konečne podarilo. Po jeho pravici hrá gitarista Steve Hunter, ktorý bol aj na pôvodnej nahrávke. Na pódiu je okrem klasickej gitary aj detský zbor, dychová sekcia alebo spevák so zlatom v hrdle, Antony zo známej kapely Antony and The Johnsons.
Režisér Julian Schnabel, ktorého film Skafander a motýľ sme nedávno mohli videť aj u nás, vyskladal jednoduchý, ale pôsobivý koncertný film. Pesničky na DVD sú popretkávané externými filmovými zábermi tragickej postavy Caroline, ktorá pláva celým príbehom albumu.
Reed, ktorého kritici považujú za „najviac nevrlého muža v celej popmusic“, pôsobí na pódiu prekvapivo veselo, ale dokáže byť aj typicky krutý - „môžeš ma biť, koľko chceš, ale aj tak ťa už nikdy nebudem milovať“, spieva v jednej z jeho skvelých piesní Caroline Says II.
S odstupom času je tento album, ale aj jeho koncertné stvárnenie, Reedovým umeleckým triumfom. Na rozdiel od vtedajších koncepčných nahrávok, ktoré rokmi zapadli v dôsledku umeleckej nabubralosti, pôsobí Berlin stále sviežo. Ako drsný, ale pravdivý film pre uši.
Reed dnes tvrdí, že vtedy poskladal len zopár pesničiek, ktoré mal v šuplíku. Priznáva však, že sa mu týmto albumom prvýkrát podarilo niečo výnimočné - a to spojiť literatúru s rokenrolom. Dva úplne odlišné svety.
