til históriu. A vyzerá to tak, že prekrútil – veď im archivárka v Bytči ukázala listy, údajne vlastnoručne napísané synom Pálom Nádasdym, a ten mamičku opisuje ako mučiteľku.
Ale čo tam po tom, veď film je film, Jakubisko je Jakubisko a ich spojenie si viac než intelekt vychutná fantázia. A naše publikum sa chytá ako pri žiadnom slovenskom filme od vzniku republiky. Ešte tri týždne po premiére bolo nutné zarezervovať si lístky vopred. Síce okrem Slovenska sú v Bathory namočení aj Česi, Maďari a Briti a slovenských hercov (odhliadnuc od bylinkárky-producentky Deany Horváthovej-Jakubiskovej) je tam menej ako v českých filmoch, ale to je fuk.
Reportéri svojou energiou vyňuchať hrobku Bathory a jej pravdivý osud televízneho diváka prebrali. Napätia tam vystavali viac než Jakubisko do vyše dvojhodinového filmu. Jeho film uspáva efektnejšie než Darvuline lektvary mixnuté Thurzovým jedom. Ale zvedavosť prebudil. Nie o Bátoryčke, ale o záhade slovenského diváka a vysokej návštevnosti. Reportéři, kdeže ste?
