Terry Gilliam zažil pred ôsmimi rokmi menšiu katastrofu, nepodarilo sa mu nakrútiť vysnívaný film o Donovi Quijotovi. Zato sa mu podarilo nakrútiť fantasknú drámu Krajina prílivu a rozprávku Kliatba bratov Grimmovcov. V kine z toho bola tiež viac–menej katastrofa. Pomaly sa už o Terrym začalo hovoriť v dvoch časoch. Kedysi – génius, dnes – dobrodruh.
Terry sa nebál vrhať do neistých projektov a experimentov a na ich konci mu to nie vždy vyšlo. Znie to aj pozitívne, aspoň skúša.
Aj teraz má novú správu. Znovu bude nakrúcať, vráti sa k nešťastnému filmu o Donovi Quijotovi. „Keď bude pripravený Johnny Depp, budeme pripravení aj my,“ citoval Gilliama španielsky denník El País.
Márne čakanie na slnko
Už pred ôsmimi rokmi mal byť Johnny Depp hlavnou hviezdou filmu. Dostal úlohu sluhu Sancha Panzu, krásnu Dulcineu mala hrať Vanessa Paradise. Gilliam bol z toho nervózny. Pár dní pred nakrúcaním ešte veril, že Vanessa na nakrúcanie príde, hoci s jej agentom sa ani poriadne nespojil. A keď sa pred ním ukázal Johnny Depp, zalialo ho niekoľko pocitov naraz: celý šťastný a plný energie by sa hádam okamžite pustil do nakrúcania, zároveň však bolo cítiť, že má pred Johnnym mierny rešpekt. No to platilo aj opačne.
Najbezproblémovejšie sa javil deduškovský a usmievavý Jean Rochefort. Hneď po spustení filmovania vysvitlo, že je chorý. V ťažkom brnení ledva vyšiel na koňa, sedieť na ňom a jazdiť, to bolo ešte horšie.
A to bol iba začiatok. Potom sa nad španielskou Navarrou začali preháňať vojenské lietadlá, a keď sa zdalo, že by už aj mohli vypadnúť, začalo pršať. Čakanie na slnko bolo márne, po šiestich dňoch musel Gilliam techniku zbaliť a odísť. Film Muž, ktorý zabil Dona Quijota sa nenakrútil. Zostal po ňom len dokument Stratený v La Mancha. Vyzerá ako klasický „making off“. Tento však hovorí o filme, ktorý nie je a možno len bude.
Mlyny stále melú
Film Muž, ktorý zabil Dona Quijota, nebol z tých, po ktorom by americké štúdiá skákali. Ich nezaujímalo, že Gilliam sa prejavil ako veľký talent, keď spolu s Monty Python nakrúcal Zmysel života alebo keď vo freske Brasil odkazoval na Georgea Orwella. Cervantesov román ich dojímal, no neverili v jeho elegantnú, španielsku romantiku.
Gilliam nemohol dúfať, že bude mať na svoj film dosť peňazí a že mu budú producenti pomáhať. Je obdivuhodné, že sa ešte nevzdal. Peniaze zohnal a osemročnú prestávku využil aj inak. Scenár prepracoval: „Nakrútime úplne nový film. Pri tejto pauze som zistil, že sa dá napísať oveľa lepší scenár.“
Nakrúcať by sa vraj mohlo začať kedykoľvek na budúci rok, najneskôr v lete. Už sa len treba prispôsobiť kalendáru Johnnyho Deppa. Španieli budú zatiaľ zveľaďovať veterné mlyny v Campo de Criptana v strede krajiny, ktoré Cervantes opisuje a ktoré Don Quijote považuje za nebezpečné obry.