Pamätám si tvár, vy budete ten Humphrey... aký?

V novinách už možno čítať súkromnú korešpondenciu herca Dirka Bogarda.

Listy Dirka Bogarda vyšli knižne sedemnásť rokov po jeho smrti.(Zdroj: REUTERS, ARCHÍV STV)

Po Smrti v Benátkach prišiel aj útlm filmový. O svojom nepokoji a rozčarovaní z Holly­woodu písal herec Dirk Bogarde v súkromných listoch. Dnes sa dajú čítať, v Amerike ich vydali knižne.

Na konci jedného listu Dirk Bogarde napísal: Pochopím, ak mi neodpíšeš. Písal svojej kamarátke, mal už päťdesiat rokov, a napriek tomu ho to ešte neprešlo. Ešte stále nemal istotu, ešte stále o sebe pochyboval, hľadal sa, hanbil sa. Prípadne vyhýbal ľuďom. Napriek tomu, táto veta na rozlúčku klame. Zvyšok listu je iný. Z neho vyplýva, že Dirk Bogarde bol aj plný vzbury – hoci len vo svojom vnútri a nikto to nevidel.

Zostup do hĺbok

Teraz, sedemnásť rokov po jeho smrti, to bude viditeľnejšie. Pretože jeho listy vyšli knižne a denník The Daily Telegraph už aj zverejnil zopár úryvkov.

Je to zaujímavé čítanie. Hneď je pri ňom zrejmé, aký to bol frfloš. Najmä po tom, čo nakrútil Smrť v Benátkach. Úloha hudobníka Gustava von Aschen­bach bola jeho mimoriadnou, úžasne zahral starnutie, slabnutie a bolesť z nemožnej lásky voči mladému chlapcovi z pláže. Bogarde potom už márne hľadal scenár, čo by ho nadchol a donútil znovu raz zostúpiť do takých hĺbok.

Škaredosť otravuje

O päť rokov neskôr, v roku 1976, píše o práci s Alainom Resnaisom v Paríži. Nahováral postsychróny a zrejme mu bolo jedno, do čoho – pretože spomína iba nejaký „posratý film“. Keď sa zase za inou prácou presunul do Holandska, komentoval: „Bolo to peklo. Teda, okrem van Gogha, Rembrandta a Vermeera. Inak samý horor.“

Už v päťdesiatych rokoch sa Dirk nechal presvedčiť, aby nakrúcal aj za menej peňazí. Prešiel pritom niekoľkými fázami. Najprv sa mu zdalo, že jeho rodná Británia mu už nič neprinesie, a tak sa vybral do Hollywoodu, tam zas čoskoro zistil, že pekné časy sú preč.

„Filmovanie stratilo čaro, vskutku, a mňa už otravuje tá škaredosť, čo je všade okolo neho. Už sa mi nechce ponevierať medzi hotelmi a meditovať nad hlúpymi scenármi. Alebo nad Novým mladým režisérom, či Novou ženskou hviezdou, alebo nebodaj kritikmi,“ napísal.

V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch nakrútil len pár filmov. Vtedy žil vo Francúzsku a vtedy aj prijal špeciálnu úlohu. V roku 1984 bol predsedom poroty festivalu v Cannes, a aj na ten si sťažoval. Tentoraz škodoradostne. Za najlepšiu herečku vyhlásili Angličanku Hellen Mirren, z hercov dvoch Španielov a Zlatú palmu dostal Nemec Wim Wenders z film Paris, Texas. Vo svojich vydaných zápiskoch aj v súkromných listoch spomína, že to bolo v čase, keď mal festival zvláštne ambície. Chcel vyjsť v ústrety ľahším filmom, aby aj americké štúdiá mali prečo do Cannes chodiť a aby to všetko slúžilo na akýsi vzájomný osoh.

Jasne vyslovenou podmienkou bolo, že s cenou má odísť John Huston. Festival sa bál, že inak by sa už veľké štúdiá nemuseli vrátiť, Bogarde to len stroho okomentoval: „No, ale to nebol môj problém.“

Odlúčenie ako amputácia

Čím menej nakrúcal, tým viac Dirk Bogarde písal. Knižky aj literárne recenzie. Dokonca sa stal aj hovorcom hnutia za eutanáziu, po tom, čo na rakovinu zomrel jeho agent a celoživotný priateľ Antony For­wood.

Kvôli nemu sa nakoniec vrátil domov do Anglicka – a vravel, že odlúčenie od Francúzska bolo ako amputácia. Vtedy začal znovu zvažovať, či na ulicu vyjsť­, alebo nie. Počul takéto dialógy: To bude on, pozri! Choď sa spýtať! Vy ste Dirk Bogarde? Odišli ste z Francúzska? Pamätám si vašu tvár, ale nie meno, vy budete ten Humphry... aký?

Mal už sedemdesiat rokov a nevedel sa presne rozhodnúť, či ho také šumy okolo seba tešia, alebo nie. Trochu nižšie v liste však napíše. „Prežil som celkom pekné roky, a bolo mi zrejmé, že za ne budem platiť. Aj som zaplatil. To je teda v poriadku, nie?“

FOTO – REUTERS, ARCHÍV STV

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Poslanec Borguľa žiada o uvoľnenie parkoviska pre rezidentov
  2. OMV sa postará o pitný režim, bude rozdávať vodu
  3. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  4. Leto nekončí!
  5. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  7. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  8. Už aj seniori presadajú do SUV
  9. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  10. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 5 447
  2. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 2 756
  3. Ako sme jazdili v socializme 2 255
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 741
  5. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 286
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 068
  7. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 048
  8. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte 986
  9. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 961
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 630

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prehrali a odišli k medveďom. Danko nie je prvý, kto sa po porážke stratil

Za medveďmi pravidelne chodil Vladimír Mečiar, po neúspešných voľbách sa trikrát vytratil aj Robert Fico.

KOMENTÁRE

Bojkot zasadania vlády vracia Dankovi v hre vážnosť

Tromfom Danka je teraz jeho nevypočítateľnosť, náladovosť.

SVET

Profesor na úteku pred Erdoganom: Hneď som pochopil, že musím preč

Zmeniť tureckých politikov bude ľahké, zmeniť spoločnosť nie.

Neprehliadnite tiež

Zomrela dlhoročná šéfredaktorka Revue svetovej literatúry

Jarmila Samcová zasvätila život prekladu

Je tak zle napísaná, že sa nedá čítať. Ústava potrebuje ilustrovanú podobu

Na základnom zákone pracuje víťaz Národnej ceny za komunikačný dizajn.