BANSKÁ ŠTIAVNICA. Z paralelných premietaní v rovnakých časoch si nikdy neviem vybrať. Keď si nakoniec vyberiem, nie som spokojná a závidím ostatným ich výber. Trochu prehnane teda konštatujem, že som vlastne na desiatom ročníku festivalu Štyri živly nič nestihla vidieť a za sebou mám zase raz naháňačku z jednej kinosály do druhej.
S pocitom sýtosti
Presne opačný dojem by som použila ako najvýznamnejšiu charakteristiku tohto seminára. Z veľkej časti má na tom zásluhu práve fakt, že ide o seminár a nie festival. Pozornosť organizátorov sa nesústreďuje na vytvorenie lukratívnej filmovej súťaže zloženej prevažne z noviniek, pre slovenského diváka premiérových. Seminár Štyri živly a jeho tím (spomeňme aspoň gro – Silvia Klasová, Martin Ciel, Martin Kaňuch, Daniela Chlapíková, Zuzana Očenášová) si po desiatich rokoch vybudoval pevnú koncepciu, ktorej základom je „pohodovo” vzdelávať diváka.
Deje sa tak prostredníctvom lektorských úvodov pred každým filmom a vďaka výberu kvalitných filmových titulov. Kritériom nie je novosť ani aktuálna popularita, ale kvalita preverená časom, skĺbená s tematickou koncepciou ročníka. Tento rok sa zostavovatelia prehliadky sústredili na tému zrkadlo vo filme. No a pohodu pri vzdelávaní zaručuje sám genius loci Banskej Štiavnice v kombinácii so sprievodnými aktivitami, ktoré dopĺňajú filmový program.
Skvelé štiavnické reštaurácie a prostredie nedovoľujú tráviť všetok čas v kine. Napriek tomu si človek odnáša pocit sýtosti na všetkých úrovniach.
Čo tak vodný živel
Nebudem menovať všetky filmy, o ktorých si divák môže prečítať v prehľadnom a správne obsažnom zborníku. Spomeniem iba veľký a pre Štyri živly charakteristický filmový zážitok, Svätú horu mexického režiséra ruského pôvodu Alejandra Jodorowského. Je smutné, že film nakrútený v roku 1973 je na Slovensku novinkou. Je zmesou inteligentného druhu humoru, hlbokých myšlienok bez nabubralého pátosu a výtvarnej dokonalosti. Veľkým plusom Štyroch živlov je, že divákom takéto tituly ponúkajú. Svoj metafyzický názov si naozaj zaslúžia.
Čo nás čaká na budúci rok? Živly si už teraz hľadajú svoju jedenástu tému. Čo tak napríklad vodný živel v podobe podmorského sveta? Magickú hlbočinu Luca Bessona pod holým nebom štiavnického amfiteátra by určite rád znovuobjavil nejeden jej dávny fanúšik. Žltá ponorka by sa zase celkom hodila do jaskyne kaviarne Libresso a Meliésových 20 000 míľ pod morom s vhodným živým hudobným sprievodom ako polnočná projekcia na Starý zámok.
Na záverečnej párty v čajovni Klopačka by potom pravdepodobne po tohtoročných PPPF, improvizovaného hudobného zoskupenia, zahrali spriatelení Frutti di mare.
Ak sa navyše podarí zohnať do kina Akademik lepšiu zvukovú aparatúru, nebude čo Štyrom živlom vytknúť.
Autor: Eva Križková Autorka je publicistka
