Ostal po nej príťažlivý obraz

Chcela sa dožiť stopäť rokov. Hoci jej to nevyšlo, stala sa najstaršou herečkou v dejinách slovenského filmu a divadla. Vilma Jamnická odišla, keď tromfla stovku.

BRATISLAVA. Pred pár rokmi o takomto čase sme zazvonili u Vilmy Jamnickej. Chvíľu trvalo, kým sa objavila v okne a vpustila nás. „Už sú dve hodiny? Trochu som si zdriemla, nepočula som zvonček. Ale som na vás pripravená,“ povedala ospravedlňujúco. A ihneď zamierila k toaletnému stolíku, aby sa upravila.

Sadli sme si v jej veľkej izbe, ovešanej obrazmi. Vzala veľkú škatuľu plnú starých hrebeňov, zrkadielok a šminiek a na dlhé minúty sa do nej zahrabala ako do spomienok. Kým si sústredene česala vlasy, púdrovala sa a maľovala, pustila sa do rozprávania.

Rozhovorila sa o snoch. O tom, ako ju v noci budia. Kto všetko sa v nich zjavuje a prečo? Ľahko zaletela aj k zašlým príbehom zo svojho dlhého života. Zaplietala ich a rozplietala, hľadala východiská a nachádzala nové súvislosti. „Sny ma neprenasledujú, lebo im verím,“ hlásila hrdo. Už nezistíme, či je to tak. Ostal však po nej príťažlivý obraz ženy, ktorá sa dožila 101 rokov, 8 mesiacov a 30 dní.

Ideálna čarodejnica

Vilma je fakt čistá Vilma. Má svoju Vilmačku, Vilmušku a iné Vil-veci, ktoré ju identifikujú. Že o tom nič neviete? Bizarný a asi aj na dnešný čas jadrný bábkový seriál o Vilme vznikol ešte v čiernobielej verzii za éry Československej televízie. Bábka tety Vilmy akoby z oka vypadla pani Jamnickej. Veď ju aj nezabudnuteľne nahovorila. Okrem toho sa objavila v mnohých ďalších filmových či televíznych snímkach. Rád ju obsadzoval aj Juraj Jakubisko, keďže bola ideálnym typom bizarnej postavy. Často hrávala čarodejnice, veštice, babičky či Cigánky. K filmu sa však dostala až po životnej etape v divadle, kde pôsobila do roku 1969. Osudové roky totiž prežila práve na doskách Národného divadla.

Pôvodne študovala medicínu, no neprirástla jej k srdcu, nemala rada chémiu. „Aj jej mama snívala skôr o tom, že ju uvidí na javisku,“ hovorí divadelný historik Ladislav Lajcha, ktorý herečku v starobe roky pravidelne navštevoval, vybavoval jej poštu a piekol obľúbené palacinky. Jeho rodina sa s ňou priatelila päťdesiat rokov.

Vilma Jamnická, rodená Březinová, rodáčka z českého Barchova, sa napokon stala slovenskou herečkou. Tešila sa, že vtedajší riaditelia SND Oskar Nedbal a Antonín Drašar to umožnili nielen jej, ale aj jej manželovi, doktorovi práv a neskôr avant­gardnému režisérovi, scenáristovi a pedagógovi Jánovi Jamnickému. V Činohre prežila 40 rokov a stvárnila desiatky postáv.

Z minulosti do budúcnosti

Vilma Jamnická ostala až do svojej smrti zvláštnou osobou. Nielen sám život ju opriadol tajomstvom, veľa pre to urobila aj sama. Často o sebe síce tvrdila, že celý život len poslúchala a odpúšťala, no vždy mala svoju cestu. Inak by nedokázala po rozchode s manželom žiť vyše 60 rokov sama. Nezabudla na jogu, začala sa venovať vešteniu, astrológii a písať knihy.

Podľa vlastných slov Jamnického po celý život milovala. Ako znalkyňa východných filozofií tvrdila, že ho stretla aj v jednom zo svojich minulých životov priamo v Indii. Vraj sa stretnú aj v budúcom. Lebo ani on, ktorého smrť ostala tajomná, počas svojho života lepšiu nenašiel.