BRATISLAVA. Pražský rodák Boris Velat, ktorý zomrel 8. augusta vo veku nedožitých 85 rokov, absolvoval na tamojšom Konzervatóriu štúdium hry na klavír a flautu a zborové dirigovanie i orchestrálne dirigovanie v roku 1946. Svoj zriedkavo komplexný talent premenil v celoživotnú oddanosť divadlu.
Začínal v roku 1946 ako korepetítor opery Štátneho divadla v Ostrave. Po pôsobení v ďalších českých divadlách prišiel v roku 1953 do Štátneho divadla Košice. Tu spoluformoval operu nepretržite štyridsať sedem rokov.
Dirigentsky debutoval v libereckom divadle naštudovaním Smetanovej Hubičky a viacerými baletnými predstaveniami. V Košiciach sa uviedol baletom Bachčisarajská fontána a Dvořákovou Rusalkou. Na dlhé roky sa mu doménou stal balet.
Z opernej literatúry boli Velatovmu dirigentskému majstrovstvu najbližšie diela G. Verdiho, predverdiovského belcanta, talianskeho verizmu, francúzskeho romantizmu, ale aj ruskej, nemeckej, českej či slovenskej opery.
V inscenáciách akcentoval dramatizmus, spevnosť a uvoľnenosť vokálnej frázy. Za určujúcu zložku operného diela pokladal sólistu. Aj preto patril k najkvalitnejším divadelným dirigentom u nás.
Stál pri zrode opernej časti Zámockých hier zvolenských, v roku 1979 so súborom opery Divadla Jozefa Gregora Tajovského uviedol Rigoletta. Skomponoval niekoľko scénických hudieb pre rôzne divadlá, písal články s opernou tematikou.
Autor: Oleg Dlouhý (Autor je teatrológ)
