Občas ich spojí do jednej a diváka privíta v plnej kráse – ako režiséra Steva Buscemiho, ktorý obsadil do hlavnej postavy herca Steva Buscemiho. To je aj prípad filmu Interview.
Celebrita televíznych mydlových opier a béčkových hororov Katja (Sienna Miller) prichádza neskoro na interview s politickým novinárom Pierrom (Steve Buscemi).
Nie je to práve šťastná kombinácia, on opovrhuje svetom hlúpučkých celebrít, ona zas „nýmandami“ vo veku jej otca. Jej ľudia s najväčšou satisfakciou prenechajú stôl v reštaurácii, jemu tam nedovolí personál ani telefonovať. Čo na tom, že je vojnový reportér?
Fľaša whisky a fľaša vína
A tak sa interview končí skôr, než sa začne. Keď potom nečakane pokračuje v Katjinom lofte, nepripomína štandardný postup, ako prebieha rozhovor seriózneho novinára s hviezdičkou. Tá noc pripomína všeličo možné – cez intímny večierok zblúdilých duší až po nácvik hysterických výstupov do zlej telenovely.
Vlastne sa tam toho veľa nedeje, keď sa vyprázdni fľaša vína, príde na rad biely prášok, keď začne bolieť hlava, príde na rad tabletka. Témy, nálady a pohyby sa striedajú. Rozumy o tom, prečo muži milujú ženy v sieťovaných pančuškách na vysokých opätkoch, a prečo ženy majú rady mužov s jazvami, sa ako mihnutím klapky menia na vášnivú scénu na kuchynskom stole. Do toho sa občas zapne kamera, nech z toho interview niečo bude. A do toho občas zazvoní telefón alebo niekto zabúcha na dvere.
Jednoduchá scéna bytu sa mení na javisko, na ktorom sa vyzliekajú zo svojich plášťov dve osoby. Peknučká blondínka, o ktorej skôr než zoznam filmov, v ktorých hrala, verejnosť vie, že si „dala zmenšiť kozičky“, sa prejaví ako osobnosť, arogantný novinár sa mení na skrachovaného zúfalca, ktorý v živote všetko dôležité spackal. Stereotypy nefungujú, kto chce morálku a úprimnosť, nech si zapne televízor. Kto chce tajomstvo, nech dá do hry to svoje.
Katja aj Pierre to na seba hrajú – obom to ide tak dobre, až uveria, že ten druhý im uveril. Podobne je na tom aj divák, ich náladovej hre ľahko podľahne. A preto sa pri poslednej minúte cíti ako po nečakane vydarenom žúre. S opicou, zahmlenými dojmami a s trýznivým pocitom, že niečo neustrážil.
Duch van Gogha
Interview pôvodne v roku 2003 nakrútil holandský režisér Theo van Gogh, ktorého pred štyrmi rokmi dobodal v uliciach Amsterdamu islamský fundamentalista. Thea van Gogha vnímala holandská spoločnosť ako nositeľa radikálnych vyhlásení na adresu islamu. Neviezol sa na špirálach mainstreamových názorov, akoby vlastnil copyright na provokáciu.
Buscemi ducha režiséra vzýva pomocou detailov. Mená postáv v Buscemiho Interview sú reálne mená hercov vo van Goghovom Interview. Keď do reštaurácie príde Ázijčan v tínedžerskom veku a žiada od Katji venovanie do svojho I-podu, prezradí svoje meno – Theo. A tak mu Katja píše „Venované Theovi“. Takýchto narážok sa vyskytne vo filme viac, hra s van Goghom je podobne nepredvídateľná ako hra Katji s nepripraveným novinárom. A preto je taká podmanivá a tajomná, až kým sa nezabuchnú za Pierrom dvere.
Recenzia/film
Interview, USA 2007, 84 minút.
Scenár: Steve Buscemi, David Schechter.
Kamera: Thomas Kist.
Strih: Kate Williams.
Hudba: Evan Lurie.
Hrajú: Steve Buscemi, Sienna Miller, Michael Buscemi.
Premiéra v SR: 7. 8.
Video: Trailer Interview