Len čo sa lokálni politici a úradníci na svojich miestach trocha ohrejú, stanú sa odborníkmi na kultúru a najlepšie vedia, kam sa má „ich“ galéria uberať. Pred časom sa im znepáčila riaditeľka Stredoslovenskej galérie Alena Vrbanová, samosprávny tlak už pocítil riaditeľ Galérie Jána Koniarka v Trnave Vladimír Beskid a teraz Peter Markovič z Východoslovenskej galérie.
Práca, ktorú vidieť
Peter Markovič sa stal riaditeľom Východoslovenskej galérie v roku 2002, keď vyhral konkurz. Len ťažko mu možno vyčítať ignorovanie regionálneho umenia, často zneužívanej zámienky na odvolávanie nepohodlných odborníkov.
O strategickom budovaní zbierky galérie presvedčila aj výstava Prírastky zbierok 1995 – 2005. Diela kvalitných umelcov žijúcich na východe Slovenska boli súčasťou širšie zameraného konceptu, sledujúceho zásadné premeny v celej šírke nášho výtvarného umenia.
V rámci finančných možností sa doplnili kolekcie neprehliadnuteľných rodených či domestikovaných Košičanov a východniarov – Júliusa Jakobyho, Konštantína Köváryho Kačmárika, Márie Bartuzsovej a ďalších. Tento rok sa galéria podujala zmapovať miestnu scénu zorganizovaním výstavy Súčasné východoslovenské výtvarné umenie 2008. Účasť osemdesiatky autorov potvrdila neelitársku komunikáciu ľudí z galérie so scénou, pre ktorú chce byť kľúčovým miestom výstavného života.
Vládnutie bez systému
Osud každého riaditeľa je v rukách volených zástupcov z ministerstiev a samospráv. Ich práca však nie je posudzovaná profesionálnymi kritériami, ale je meraná trebárs ústretovosťou voči potrebám práve aktuálnej politickej reprezentácie. Navyše výtvarné umenie má na rozdiel od kvantovej fyziky smolu, že každý, kto prešiel krúžkom šikovných rúk, sa rád pasuje za znalca dobrého vkusu. A to je predsa len na skok k riadeniu galérie či múzea.
Zákon o múzeách a galériách z roku 2001 chráni predovšetkým predmety múzejnej a galerijnej hodnoty. Kto však ochráni ľudí, ktorí sa o tieto „predmety“ starajú? Možno by stačila novela, ktorá by určila rámec práv a povinností všetkých zodpovedných za chod galérií a múzeí, ale aj obdobie ich pôsobnosti vo funkciách, konkurzné mechanizmy a spresnenie podmienok, za ktorých je možné odvolať vedúcich pracovníkov.
Nastavením jasnejších pravidiel by možno z manipulovateľných služobníkov vyrástli sebavedomí odborníci, ktorí by si mohli byť istí, že žiadny „miestny predseda“ im nebude „kecať“ do výstavného plánu, stratégie rozvoja zbierok či edičnej činnosti galérie.
Zatiaľ je to však tak, že riaditeľ Východoslovenskej galérie každým dňom očakáva odvolanie na základe listu od predsedu Košického samosprávneho kraja.
Autor: Beata Jablonská (Autorka je historička umenia)
