Dežo Ursiny a Marián Varga boli dve hlavné postavy hudby 60. rokov pre mladú generáciu. Popri nich však začali hrávať aj iní muzikanti a k atmosfére tých čias patria aj dva dôležité priestory - bratislavské korzo a V-klub.
Revolúcia ducha
Takto výstižne označil éru 60. rokov Marián Varga. Na Slovensku vzniklo v tom čase mnoho nových skupín, ktoré sa snažili o vlastný hudobný jazyk. „Vtedy sa nekalkulovalo, že ak má vyjsť platňa, tak na nej musí byť jeden zaručený hit a zvyšok môže byť vata. Ani si to neviem predstaviť, sedieť v štúdiu a len tak nahrávať nejakú vatu, hoci dnes tak zrejme vzniká množstvo albumov,“ spomína v knihe rozhovorov Marián Varga. „Hudbu pochoval biznis. Ale kým v nej neboli komerčné súvislosti, bola v nej radosť z objavovania.“
Typickí bigbiťáci a ich fanúšikovia mali okolo dvadsiatky. Hltali po večeroch Rádio Luxemburg, na bratislavské korzo si chodili vymieňať platne, do legendárneho V-klubu hrať a počúvať hudbu. „Žilo“ sa dvadsaťštyri hodín denne, spisovatelia sa priatelili s výtvarníkmi a filmármi a tí chodili do divadiel a na bigbít.
V roku 1968 mal Dežo Ursiny pauzu. Jeho spoluhráči z kapely Beatmen zostali v Nemecku, Soulmen rozpustil sám a rozmýšľal ako ďalej. Varga s Hammelom a Prúdmi nahrávali skladby na debutovú platňu, podobne tak Barina so svojou skupinou Meditating Four. Oba albumy sa však k väčšine poslucháčov dostali až po novembri ’89.
Koniec eufórie
Platňa Zvonky, zvoňte vyšla v malom náklade v roku 1969. Dotlač nebola. „Keď sa textár Rudo Skukálek rozhodol emigrovať, ocitla sa v nemilosti. On sa potom ešte objavil v rádiu Slobodná Európa, takže sa celých dvadsať rokov nedalo tou platňou oháňať.“ Problémom bola aj Balada o smutnom Jánovi, ktorej text si režim vzťahoval na Jana Palacha, hoci skladba vznikla pred smrťou mladého študenta.
V šuflíku skončila aj druhá platňa Prúdov Pokoj vám: „To už bola čisto protivpádová platňa. Málokedy sme sa vyjadrovali tak konkrétne, ale toto bolo úplne jednoznačné,“ tvrdí Pavol Hammel. „Vydavateľ mi to neodporučil vydať. Neviem, možno mal pravdu a nemusel som emigrovať ako Kryl.“
Kým Prúdy režim iba pribrdzil, Jozefovi Barinovi dal dištanc kvôli skladbe Purpurový smútok: „Komunisti si mysleli, že je o vpáde varšavských vojsk, aj keď som ju napísal skôr. Odznela v programe Bumerang Lasicu a Satinského. Oni ako profíci dostali zákaz na štyri roky, my na neurčito.“
Potom prišlo aj na Véčko. „Za jeho multikultúrnym prostredím treba vidieť konkrétnych ľudí, menovite šéfov Tokára a Gregora, ktorí sa kus atmosféry snažili zachraňovať aj počas šíriacej sa normalizácie. Keď zomrel druhý menovaný, akoby symbolicky začal odumierať celý klub,“ hovorí Varga.
Aj Korzo skončilo postupne. Podľa pamätníkov tam čoraz častejšie chodili policajné hliadky, ktoré vyhnali ducha slobody kontrolami a vyhrážkami.
„Problematické“ texty
Balada o smutnom Jánovi
Hudba: Pavol Hammel
Text: Boris Filan
Na konci bieleho domu býval Ján
chcel nosiť kvety,
nemal komu, mládenec Ján
Smútok je večer ostrý ako nôž
a bol s ním Ján
Cez okno vošli Pravda a Lož,
mohol si vybrať Ján
Mohol si vybrať Pravdu a Lož,
slabý Ján
Mohol si vybrať Pravdu a Lož,
váhavý Ján
Mladú, krásnu a vábivú
Lož videl Ján
Starú, všednú a plesnivú
Pravdu spoznal Ján
Večer je tupý ako nôž,
stratený je Ján
Odišli navždy Pravda a Lož,
zostal len Smútok a Ján
Človek je navždy sám,
keď spozná Pravdu a Lož
Človek je navždy sám tak ako Ján
Smiech je praskot suchých konárov, to vie i Ján
Smiech je praskot suchých konárov, mŕtvy je Ján
Purpurový smútok
Hudba: Jozef Barina
Text: Jozef Barina
Je ráno, a každý niekam ponáhľa
Je ráno, ach čo nám nový deň zas dá
Ja chcem byť veselý
a nie aby ma zničil
smútok purpurový
My čakáme deň, až svitnú rána biele
My čakáme deň, až ľudia precitnú
My čakáme deň, až svitnú rána biele
My čakáme deň, až ľudia precitnú
Je ráno a každý niekam ponáhľa
KRESBY – FRANTIŠEK KUDLÁČ
