Na gréckom ostrove tancujúa spievajú najväčšie hviezdy –Meryl Streep, Pierce Brosnan, Stellan Skarsgard. Bolo to neuveriteľné, niektorí z nich si ani neprečítali scenár a povedali áno, ideme do toho, tvrdí režisérka PHYLLIDA LLOYD. Na festivale v Karlových Varoch vysvetlila SMEa trom zahraničným médiám, čo pre ňu znamená ABBA, aký hlas má Pierce Brosnan a koľko energie má Meryl Streepová.
Mali ste ambície stať sa filmovou režisérkou?
„Raz som urobila film pre BBC, ktorý bol mojou vášňou – myslela som si, že len ja môžem rozpovedať taký príbeh. Bola to fikcia zo zákulisia divadla. Takže áno, dá sa povedať, že som čakala na ďalší film. “
S akými komplikáciami ste sa stretávali, keď ste Mamma Mia! preniesli z pódia pred kameru?
„V porovnaní s divadlom je také ťažké nakrútiť film! V divadle máte tlupu hercov, hru, režiséra a môže sa začať skúšať. Vo filme máte toľko ďalších súčastí, že kým niečo začnete nakrúcať, musíte si byť stopercentne istí, že len vy ho tokážete povedať. A potom sa ešte zamyslieť nad tým, či je to nevyhnutné. Film však bola šanca dostať sa naozaj dovnútra príbehu. Javisko je síce intímne, ale nie tak, ako kamera. Môžete ju zobrať nablízko a detailne vidieť, čo do príbehu vloží skvelý herec.“
Nebol vo vašom prípade ten veľký rozdiel medzi divadlom a filmom v tom, že pri filmovej verzii Mamma Mia! ste pracovali snajväčšími hollywoodskymi hviezdami?
„Áno, to bol neskutočný zážitok. Začalo sa to pri Meryl Streepovej, pretože tri ženy – producentka, ja a scenáristka, ktoré spolu s hudobníkmi vytvorili muzikál Mamma Mia!, boli veľké fanúšičky Meryl Streepovej. Vedeli sme, že dokáže dobre spievať a že bola veľkou fanúšičkou nášho muzikálu. Bola si ho pozrieť na Broadwayi a napísala potom herečkám z Mamma Mia!, že tú šou miluje. V tom čase sme ešte netušili, že raz budeme robiť aj film. Keď sme sa jej neskôr opýtali, či by v ňom chcela hrať, povedala: Áno, to by sa mi páčilo, tak kedy začneme?“
Video: Trailer Mamma Mia!
Tak jednoducho sa obsadzuje Meryl Streep?
„Nediskutovala s nami o detailoch ani nechcela vidieť môj životopis, neváhala. A všetko sa potom od nej odvíjalo. Všetko. Iní herci chceli byť tiež toho súčasťou a som si istá, že keby tam nebola Meryl, tak by boli skeptickejší. Ona nastavila hlavný tón. Povedala, že väčšina filmov nevyužíva jej celú energiu a že by chcela urobiť niečo, kde by jej duša a telo boli na konci dňa vyčerpané.“
A to určite bola, že?
„Áno. Vo filme skákala na posteli a pokračovala v tom až do večera, keď už štáb všetko balil. Ľudia sa jej pýtali, či to bol trik a ona si robila žarty: áno, nasadili moju hlavu na telo modelky.“
Podľa čoho ste obsadzovali mužské postavy?
„V divadle to bolo naozaj ťažké. Ešte k tomu – hlavné postavy sú tu ženy a ako prilákať mužov, aby hrali vedľajšie postavy? Pri filme to bolo neuveriteľné. Pierce Brosnan počul Meryl Streepovú, Grécko, ABBA - a povedal, idem do toho. Nevidel šou ani scenár. Myslím, že všetci vnímali humornú stránku filmovania. Traja mužskí herci sú skvelí komedianti. Brali sme to tak, že sa ideme hrať.“
Dokázali ste si predstaviť, že James Bond bude spievať?
„Pierce Brosnan a Colin Firth už spievali predtým. Bennymu Anderssonovi sa páčil hlas Pierca Brosnana – znel mu ako starnúci rocker. Stellana Skarsgarda som si odskúšala cez telefón, kde mi niečo zakričal. Colin Firth mal ako 20–ročný kapelu a spieval v iných filmoch. Ani jeden z nich netvrdil, že je skvelým spevákom, ale spievali dosť dobre na to, aby ich Benny a Björn prijali.“
A s choreografiami problém nemali?
„Zasa také náročné nie sú. Nie je to tanečné predstavenie, pohyb má len posúvať dej. Tancujú tam na úrovni, ako keby sme to tu teraz prehnali s alkoholom. Chcela som, aby pritom divák cítil – toto je aj môj život. To dokážem tiež.“
Je pravda, že Meryl Streepová má veľký hlasový rozsah?
„Dokáže ísť veľmi vysoko. Asi viete, že keď začínala s herectvom, myslela si, že bude speváčkou.“
Nezverila sa vám, či jej tá postava v Mamma Mia! nebola blízka aj niečím iným?
„Ach, viete, hrá matku, rockovú kočku, vtipnú, prirodzenú ženu. A taká Meryl naozaj je. Ale myslím, že ona pri každej postave zatvára medzeru medzi ňou a postavou, takže nikdy by nepovedala – toto som ja. Má úžasnú kombináciu rozumu a srdca.“
Čo pre vás osobne ABBA znamená? Počúvali ste ich v 70. rokoch?
„Trochu som nad tým projektom pochybovala. Keď som mala mať prvé stretnutie s členmi ABBA, bola som veľmi nervózna. Odškrtávala som si, ktoré pesničky poznám, a zrazu som si uvedomila, že aj keď si to nepriznáme, ich pesničky máme všetci v našom mozgu už istým spôsobom posťahované. Takže som nebola ozajstná fanúšička ABBA, ale mala som totálny rešpekt k ich hudbe. Sú neuveriteľní, vytvorili základ, na ktorom sme my vystavali film.“
Prekvapilo vás niečo na nich?
„Sú to najmilší ľudia a skvelí spolupracovníci. Björn viac spolupracoval na divadelnej šou, Benny viac pracoval na filme, písal hudbu aj produkoval soundtrack. Sú takí skromní a súčasne sú to už ikony. Boli veľmi kreatívni.“
Prečo vlastne bola ABBA taká úspešná?
„Veľa vecí okolo ABBA sú klišé, ale mne nič nehovoria. V tom čase po anglicky hovoriace krajiny neprijímali európsky pop. ABBA to chcela preraziť. Idealizovali si Beatles a chceli ich napodobňovať. Boli ambiciózni, takže ich piesne sú naozaj komplexné, prenajali si najlepšie štúdiá, nahrali rôzne triky, geniálnu hudbu. Nedokázala som oceniť ich texty, až kým som nezačala pripravovať šou a uvedomila som si, že veľa skupín sa ich snažilo kopírovať, ale nebolo to také ľahké. Rozdiel bol v tom, že Björn písal príbeh o ich živote. Možno to nerobil zámerne, ale keď ich počúvate, viete, že tí hudobníci majú svoj cieľ a za sebou majú históriu. Zrazu som si uvedomila, že to všetko chcem mať v dráme.“
Vy ste predtým inscenovali klasiku, Shakespeara. Má niečo spoločné s ABBA?
„Obaja robili skvelé divadlo. Píšu o živote, o tom, aké to je byť človekom, a o boji byť ľudským. Björn, na rozdiel od Shakespeara, nepísal vo svojom materinskom jazyku.“
Je pravda, že príprava muzikálu bola rozbehnutá predtým, než ste sa objavili vy?
„Producentke, ktorá spolupracovala s ABBA, trvalo dlho, kým ich presvedčila na šou s ich pesničkami. Boli veľmi skeptickí. Nechceli, aby niekto ešte ďalej využíval ich piesne. Povedali jej, že ak dokáže nájsť scenáristu, ktorý bude vedieť spraviť s ich piesňami niečo dôkladné a dá tomu zaujímavý tvar, tak jej dajú práva. Ja som do toho vstúpila, keď jej dali práva, ona mala scenáristku, ktorá urobila jednu hrubú verziu.“
A vaša réžia ju tak oslovila, že sa okamžite rozhodla aj pre film?
„Nie. Hneď ako sme začali so šou na Broadwayi, ozval sa Hollywood, že by z toho chcel film. Ale producentka to odmietla. Chcela nad tým udržať kontrolu a aby sme zostali spolu. Na začiatku to bol boj so štúdiami, ale napokon si presadila, že ak chceli štúdiá Mamma Mia!, museli mať so sebou tieto tri ženy – producentku Judy Craymerovú, scenáristku Catherine Johnsonovú a režisérku Phyllidu Lloydovú. Či sa im to páčilo, alebo nie – museli sa naučiť, aby sa im to páčilo.“
Čakali ste, že šou bude mať taký úspech?
„Ani náhodou. Keď sme na tom začali robiť, vedela som, že je v tom niečo totálne vtipné. Občas sa mi to zdalo také postmoderné – na istej úrovni sa tie piesne k sebe nehodia. Nemôžu sa hodiť, keďže vznikli ako prvé. Vzrušujúce na tom bolo, že sme nikdy nevedeli, ako túktorú pieseň použijeme. Niektoré používame ironicky, ďalšie smrteľne vážne.“
A čím si úspech Mamma Mia! vysvetľujete?
„Neotesane povedané – každá pesnička v muzikáli je hitom. Ale myslím si, že úspech je aj v tom, že len veľmi málo muzikálov sa odohráva v súčasnosti. Miss Saigon, Cat, Moulin Rouge... všetky sú nostalgické. Mamma Mia! má v sebe skutočný súčasný život, ale nič tam nie je idealizované. V istom zmysle je to o ľudskej nedokonalosti. Divák sa vidí na javisku. To sa ľudí dotkne. A je to tiež veľmi dôvtipný príbeh. Je to klasický príbeh – odohráva sa na jednom ostrove počas 24 hodín, je tam skupina ľudí, ktorí cítia, že im niečo chýba. Je to o druhých šanciach a nájdení samých seba.“
