HRADEC KRÁLOVÉ. Ak chcete urobiť monotematický festival, potrebujete prinajmenšom dve veci: dostatok ľudí, ktorých spája rovnaký záujem, a kreativitu, aby sa tá spoločná vec nepremenila len na nudu.
Práve s takýmito problémami sa potýka český hiphopový festival Hip Hop Kemp. Keď chcete mať štyri dni plné rapu, musíte ponúknuť čosi navyše. Tuctovému ošiltovkovanému a násťročnému návštevníkovi to môže byť azda jedno, ak ale máte radi hudbu, počúvať dookola „jou jou“ vás po chvíli omrzí.
Víkendový festival v Hradci Králové takúto hudobnú nadstavbu ponúkal i neponúkal. Zaradiť dubstep je dnes už povinnosťou každého festivalu, ktorý to s urban music myslí vážne. Dať priestor Yarah Bravo a ženským raperkám je príjemné gesto, rovnako ako pozvať alternatívnejšie projekty ako Moniku Načevu s dídžejom Fiveom či slovenských Sedlákov. Menej fajn je, keď sa vám na pódiu kapely zlievajú jedna do druhej, pretože sú rovnaké. Ale možno aj o tom je dnešný hip-hop.
Táto výhrada však ani neplatí na headlinerov festivalu. Zmätočné zaradenie britského Kana na nedeľu poobedie mohlo nahnevať, no The Roots predviedli, že ak dobrý hip-hop, tak so živou kapelou a citom pre šou.
Pozitívna energia, valiaca sa z pódia, známe hity, no predovšetkým profesionálne odohraná šou je rozdielom medzi populárnou kapelou a výbornou kapelou. To The Roots sú: či už rapujúci Black Thought, alebo na bicích hrajúci Questlove. V šarmantnom vystúpení sa dostalo aj na gitarové sólo, čo je len dôkazom, že medzi hudobnými žánrami zase až taká priepasť nie je.
Toho dôkazom bolo i piatkové vystúpenie francúzskeho projektu Wax Tailor. Jean-Christophe Le Saouta za počítačom a gramofónmi dopĺňali violončelistka s flautistkou, raper i speváčka. Melancholickú náladu jeho dvoch albumov sa teda podarilo preniesť aj na pódium pred tisícky ľudí. Možno je pravda, že Wax Tailor je skôr hudba do klubu pre pár desiatok návštevníkov, jeho skladby však veľké pódium v Hradci zniesli. Rovnako ako sobotný koncert amerických Atmosphere s Brother Ali. Prepolitizovaná hudba je možno klišé dneška, špeciálne pri hip-hope však poteší, že niekto má i názor, ktorý nie je len štekaním do davu.
Problémom Hip Hop Kempu tak paradoxne nebola monotematická hudba, ale naopak, skôr organizačné záležitosti. S posúvaním vystúpení umelcov či výpadkami prúdu organizátori nič nenarobia, azda ani so správaním návštevníkov, ktoré je také vzdialené Pohode či Colours of Ostrava. Ale absolútne podcenenie hygieny na festivale je upozornením, že v prvom rade je dôležitý základ, a od neho sa odvíja zvyšok. Možno by nebolo márne sa tou Pohodou inšpirovať viac.