skej kultúry pre niekoľko generácií.
BRATISLAVA. Je to už pár rokov, čo sa ohlásil zdravotný stav Michala Dočolomanského. Že má vrodenú chorobu srdca zistil, až keď prekonal infarkt. Začal si trochu dávať pozor na zdravie a fungoval ďalej. Moderoval v televízii a stále hral v divadle. A keď občas uviedla televízia filmy, v ktorých účinkoval, mnohí si len povzdychli, ako ten čas letí.
V marci oslávil 66 rokov. To nie je veľa, veľa je plných 44 rokov, ktoré z tohto času strávil na javisku Slovenského národného divadla. Začiatkom minulej sezóny naštudoval v réžii Petra Mikulíka Ducha Hamletovho otca. No už vtedy bol veľmi vážne chorý.
Do poslednej chvíle
„On to možno vedel, ale nikto iný. Celé to prepuklo po vianočných sviatkoch,“ spomína režisér Peter Mikulík. Dočolomanského obsadil aj do Shakespearovej komédie Skrotenie zlej ženy, ktorá mala premiéru začiatkom roka. Skúšobný proces už známy herec nedokončil, práve vtedy musel ísť na prvé vyšetrenia. Uplynulú sezónu však uzavrel v posledný júnový deň. Diváci ho ešte mohli vidieť v Goldoniho Čerticiach, opäť v Mikulíkovej réžii. Do poslednej chvíle nezahadzoval žiadnu pracovnú príležitosť. Včera podľahol rakovine pľúc.
Jeho rodičia sa zoznámili medzi Slovákmi v Rumunsku. Po týchto stopách sa vydal do so svojím divadlom aj Michalov synovec, režisér Viliam Dočolomanský. „Dedo bol váženým a užitočným človekom. Učiteľ a tak trochu aj kňaz. Pred jednou školou postavil kópiu sochy Ježiša Krista z Ria de Janeiro,“ povedal vlani v rozhovore pre SME.
Divadlo ho bavilo už v detstve. Ochotníčil vo Svätom Jure, kam sa rodina presťahovala, a popri tom pestoval športovú gymnastiku, dokonca bezmotorové lietanie. Vyučil sa za automechanika, no myšlienka na herectvo ho neopúšťala. S rozhodnutím pomohla mama. Podporila ho, hoci uživiť početnú rodinu, ktorá stratila otca, nebolo ľahké.
Politiku neodmietal
Na dosky Slovenského národného divadla sa dostal ešte počas štúdia. Angažmán získal hneď po škole, i keď spočiatku uvažoval o pôsobení v niektorom z regionálnych divadiel. Po počiatočnej neistote získal v SND pekné úlohy. Časom nadobudol presvedčenie, že herec postavy z politických dôvodov neodmieta. A tak v 70. rokoch prijal napríklad účinkovanie v Solovičovej Občianskej trilógii, ale v roku 1980 si naopak zahral v Radičkovovom Pokuse o lietanie, kde si vychutnal alegóriu na totalitné režimy.
Podobne to bolo aj vo filme – účinkoval v televíznom seriáli Povstalecká história, Gustáva Husáka si zahral hral aj v iných filmoch.
„Veľmi som sa vtedy nebránil. Som herec, a keby mi dali stelesniť Hitlera, bola by chyba, keby som to neurobil. I keď, tu to bolo trochu iné...,“ povedal v roku 2001 pre český časopis Reflex.
Ale na druhej strane, zostáva tu po ňom aj Jakubiskov Valent Pichanda z Tisícročnej včely, Lettrichov Alžbetin dvor či nezabudnuteľné skvosty Oldřicha Lipského a Jiřího Brdečku . Urobili z neho typ herca, ktorý vie, čo stojí za to. Gróf Teleke z Tölökö (Tajemství hradu v Karpatech) či americký detektív Nick Carter (Adéla ješte nevečeřela) patria k najvyšším vrcholom jeho filmovej kariéry.
A bude po paráde
Michal Dočolomanský túžil hrať v Slovenskom národnom divadle, a to sa mu splnilo. Ako tvrdil, napĺňalo ho to šťastím. „Pocit, že od študentských liet až doteraz patrím do SND, je fantastický. Zahral som si do sýtosti, a to je pre herca to najdôležitejšie, “ povedal pre časopis Scéna SND pri príležitosti otvorenia novej budovy divadla. Jeho meno sa dlho vyslovovalo jedným dychom s divácky mimoriadne úspešným titulom Na skle maľované. V postave Jánošíka hviezdil s malými prestávkami neuveriteľných 30 rokov.
„Na začiatku bol Mišo ešte junácky a ja som bola dievocká. Na konci som mu už hovorila: Miško, nehanbíme sa? Jedného dňa už nevstanem z pokľaku a bude po paráde!,“ povedala pre Víkend SME jeho dlhoročná kolegyňa Božidara Turzonovová. A obecenstvo ho za Jánošíka milovalo. Veď to aj bola jeho najmilšia úloha. Tou najnáročnejšou divadelnou výzvou však preňho stále zostával Ibsenov Peer Gynt, ktorého naštudoval ešte v roku 1979.
Michal Dočolomanský získal vlani Rad Ľudovíta Štúra a cenu Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu. Tvrdil, že sa teší zo života a strach so smrti nemá. Tak teda zbohom buď, lipová lyžka.
Ako si spomínate na Michala Dočolomanského?
Kamila Magálová Poznali sme sa veľmi dlho, veľa sme spolu aj hrali, tak v divadle ako v televízii. Čo mám povedať... Mišo bol úžasný človek a obrovský talent. Keby žil v Hollywoode, má už niekoľko Oscarov. Neviem, či sa niekedy s touto stratou vyrovnám.
Zdena Studenková Je to herec, ktorý je nenahraditeľný. Ja viem, že sa hovorí, že všetci sú nahraditeľní, ale nie je to tak. Mišo bol predstaviteľ úžasných úloh. Bol to kultový herec, je mi za ním smutno.
Viliam Dočolomanský, synovec Stratil som veľmi blízkeho človeka, ktorého obdivujem a s ktorým som sa veľmi rád stretával. Bolo to výnimočne veľké srdce, nežný človek, ktorý sa rozdával všetkým okolo seba.Volal som s ním asi pred dvomi týždnami, sľubovali sme si návštevu, on vtedy zavtipkoval, že sa už asi neuvidíme. Mrzí ma, že som to nestihol.
Peter Mikulík Ešte pre štrnástimi dňami bol u mňa na chalupe. Prišiel, aby dal všetky svoje veci do poriadku. Oznámil mi, aby sme už s ním od septembra nerátali , že už nebude môcť hrať. Do poslednej chvíle mal pocit zodpovednosti voči divadlu.
Juraj Slezáček, zastupujúci šéf Činohry SND V poslednom období odišlo do hereckého neba veľa hereckých osobností. Po Vilme Jamnickej a Františkovi Zvaríkovi je teraz stratou Michal Dočolomanský.
Božidara Turzonovová Ja som tŕpla ako blázon, keď robil na konci predstavenia Na skle maľované to salto. Ale bolo to od neho také „kumštírske". Ráno bol ešte u srdciara a večer skákal na nejakej šesťstej repríze. Veď to bolo neskutočné, ale to predstavenie malo ducha!
Život v skratke
25. marca 1942 – narodil sa v obci Nedeca, ktorá dnes patrí Poľsku. Na Slovensko sa presťahoval s rodinou koncom druhej svetovej vojny
1954 – Po smrti otca sa matka s desiatimi deťmi presťahovala do Svätého Jura, kde bolo v rozkvete ochotnícke divadlo. Dočolomanský dostáva prvú úlohu ako 13ročný v rozprávke H. CH. Andersena Snehová kráľovná
1962 – televízny debut v priamom penose z divadelného štúdia VŠMU v hre bratov Čapkovcov Lásky hra osudná (režíroval ju Peter Mikulík)
1964 – absolvoval herectvo na VŠMU v Bratislave a odvtedy bol členom divadelného súboru SND
1974 – režisér Karol Zachar ho obsadil do muzikálu Na skle maľované. Inscenácia dosiahla neuveriteľných 647 repríz
1977 – prvýkrát hral Gustáva Husáka vo filme Vítězný lid. Bývalého prezidenta stvárnil aj v kontroverznom seriáli Povstalecká história (1984)
1982 – získal titul zaslúžilý umelec
2004 – cena Osobnosť televíznej obrazovky (OTO) v kategórii herec
FOTO - SND
;)
