Väčšina hudobných návratom dopadá dosť rozpačito. Skupina sa obnoví po dlhoročnej pauze. Po počiatočnej eufórii zistí, že vlak sa nerúti s takou ľahkosťou dopredu ako v časoch najväčšej slávy.
Šnúrky na topánkach
To je aj prípad britskej kapely The Verve (na snímke EMI), ktorej v týchto dňoch vyšiel nový album Forth. Odpisovať túto kapelu, ktorá vládla svetovým rebríčkom v druhej polovici deväťdesiatych rokov by nebolo príliš spravodlivé. Richard Ashcroft a spol. stále dokážu napísať peknú pesničku, ale niečo ich novinke chýba. Recenzie na ich nový počin sú rozpačité. Kritici sa zhodujú, že nejde o návrat ako hrom, ako sa to nedávno podarilo trip-hopovej kapele Portishead, ktorá po rokoch nahrala veľmi silný album.
Kapela vznikla v roku 1989 v anglickom Wigane, kde sa v miestnej škole stretli spolužiaci Ashcroft, gitarista Nick McCabe, basák Simon Jones a bubeník Peter Salisbury. Očarila ich shoegazingová scéna tých čias. Išlo o psychedelickú hudbu, v ktorej sa hudobníci príliš nehýbali a ako prezrádza názov scény, radšej sa pozerali na šnúrky svojich topánok.
The Verve prišli so svojou verziou space rocku vďaka šikovnosti gitaristu McCabea, ale aj speváckej osobnosti Ashcrofta. Kapela vydala debutový album Storn In Heaven v roku 1993, ktorý vyniesli kritici do nebies, ale nahrávka sa medzi ľudmi príliš neujala, rovnako ako ich druhý album A Northen Soul (1995). The Verve si však za ten čas vyslúžili označenie neprispôsobivých, čo znamenalo, že po ich americkom turné zostávali rozbité hotely a skonzumované množstvá rôznych druhov drog.
Kapela sa prvýkrát rozpadla v roku 1995, po tom, čo McCabe už nechcel znášať divoký životný štýl partie a okrem toho ho ničili aj osobné psychické problémy. Skupina sa ale rýchlo otriasla a na jeho miesto zavolala gitaristu Simona Tonga, chlapíka, ktorý Ashcrofta a McCabea učil v ich začiatkoch hrať na gitaru.
V čase nahrávania tretieho albumu Urban Hymns (1997) sa McCabe do kapely vrátil. V Británii ešte stále vládol všadeprítomný brit-pop, ale jeho dvom hlavným postavám - Oasis a Blur akosi dochádzal dych. S Urban Hymns The Verve zaujali ich miesto aj vďaka tomu, že kapela výrazne zmenila zvuk - od psychedelického rocku k obyčajným „španielkovým“ pesničkám.
Kráľ Richard
Ashcroftovi novinári dokonca začali hovoriť Kráľ Richard. Korunovaná skupina zabodovala hneď prvým singlom Bitter Sweet Symphony (so slávnym klipom, v ktorom Aschcrof naráža do ľudí na chodníku), ale z predaja a masového hrania tejto piesne nevideli ani halier. Skladba obsahovala sampel z orchestrálneho aranžmánu piesne The Last Time od Rolling Stones a tak po prehranej právnickej bitke putovali peniaze do rúk nenávideného manažéra Allena Kleina.
V roku 1998 boli The Verve opäť minulosťou - McCabe opäť nezvládol život s kumpánmi na ceste a so zlomenou rukou po jednej nočnej hádke dal definitívne kapele zbohom.
Ashcroft sa rozhodol pokračovať sám. Dokonca zaznamenal niekoľko sólových úspechov so svojimi singlami, ktoré mali blízko k zvuku jeho starej skupiny. V roku 2007 ale mnohých prekvapila správa, že kapela je opäť pohromade a dokonca aj s McCabom na palube. „Dali sme sa dokopy pre radosť z hudby,“ povedal Ashcroft a z prvých nekonečných džemov v skúšobni začali vznikať nové piesne, z ktorých zopár sa dostalo aj na štvrtý album Forth.
Novinka Forth pôsobí ako priesečník dvoch významných etáp The Verve - tej psychedelickej a pesničkárskej. Sit and Wonder, Numbness alebo Apalachian Springs znejú ako „staré The Verve“, I See Houses, Rather Be a Judas skôr ako piesne z Urban Hymns. Celkovo však Forth chýbajú silnejšie hudobné a textárske nápady. Jedinou výnimkou je úvodný singel Love Is Noise, ktorý trochu bledne v porovnaní s ich staršími hitmi.
Čo bude ďalej s touto problémovou kapelou? Uvidíme. Ashcroft už medzitým zahral niekoľko sólových vystúpení. Nie je to ďalší signál ich tretieho rozpadu?
