Pannonhalma, nachádzajúca sa približne polhodiny cesty od maďarského mesta Györ, by mohla byť jednou z mnohých dediniek, ktoré sú roztrúsené v pokojom dýchajúcej krajine uprostred mierne zvlnených polí, sadov a viníc. Výnimočným ju robí starobylé benediktínske opátstvo, v ktorom začiatkom 11. storočia vznikol prvý písaný dokument v maďarskom jazyku. Kláštorný komplex dominujúci okoliu bol v roku 1996 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Pannonhalma sa však nepremenila na turistickú atrakciu, no nie je ani izolovaná od okolitého sveta. Ostáva naďalej vplyvným intelektuálnym, kultúrnym a duchovným centrom. Jedným z príkladov je festival Arcus temporum, ktorý bol v maďarskej tlači minulý rok označený za najzaujímavejšie podujatie súčasnej hudby v krajine.
Počas troch dní za kláštornými múrmi organizátori ponúkli filmové, divadelné i tanečné predstavenia, no dramaturgickou konštantou a ťažiskom festivalu ostáva inšpirujúce stretnutie klasika so súčasným žijúcim skladateľom. Tento rok sa v Pannonhalme zišli Piotr Iľjič Čajkovskij a Dán Bent Sørensen (1958). Nahrávky u nás málo známeho Severana vydal renomovaný label ECM s vynikajúcimi nórskymi špecialistami na súčasnú hudbu Cikada Ensemble, ktorí boli tiež hosťami festivalu. Sørensenove skladby s poetickými názvami ako Vtáky a zvony, Krajina tieňov alebo Umierajúce záhrady sú „hudbou noci“ 20. storočia. Ich hĺbavý introvertný smútok je vyjadrený zložitým hudobným jazykom, vychádzajúcim z avantgardy a ťažiacim z množstva sonoristických efektov, ktoré však neostávajú abstraktnou hrou tónov. V zmysle expresie je tak skladateľ romantikom ako Čajkovskij, s ktorého dielami sa jeho kompozície striedali.
Vďaka spolupráci festivalov Arcus temporum a Konvergencie sa tento rok v Pannonhalme predstavili aj slovenskí hudobníci – akordeonista Boris Lenko a česko-slovenské Suchoňovo kvarteto, ktoré vedie talentovaný huslista Milan Paľa. Spôsob, akým si štvorica mladých hudobníkov na záverečnom koncerte poradila s mimoriadne zložitými partitúrami, ktoré sú inak doménou špecialistov ako Arditti Quartet, si získal oprávnený rešpekt. „Títo slovenskí hudobníci sú u nás kedykoľvek vítaní,“ povedal mi po koncerte Bálint Veres, ktorý sa spolupodieľa na dramaturgii festivalu. V kontexte výkonov renomovaných maďarských interpretov, akými sú klavirista Gábor Csalog alebo Keller Quartet to bola pre slovenskú hudbu dobrá správa.
Okrem výnimočných umeleckých zážitkov, umocnených geniom loci ma na festivale v Pannonhalme zaujalo ešte niečo: hudobníci z Hungarian Telekom Symphony Orchestra a sponzori ako Coca-Cola, Generali, UniCredit alebo UNIQA. U nás si zrejme budeme musieť ešte chvíľu vystačiť s hudobným exportom spoločnosti Orange.
Autor: Andrej Šuba (Autor je šéfredaktor Hudobného života)
