Po premiére v bratislavskej Danubiane ho videli v Ríme, Florencii, na dvoch miestach v Paríži, Štrasburgu, Haagu i Madride.
"Od 2. do 14. septembra bude v prestížnej galérii Los Oficios v centre Havany. Je to rozlúčkové podujatie slovenského veľvyslanca na Kube Iva Hlaváčka," uviedla pre TASR autorka projektu Mária Horváthová. Výstavu uvidia ešte v Toronte a možno aj inde. Putuje zásluhou ministerstiev zahraničných vecí a kultúry, niekde ju otvárali najvyšší štátni predstavitelia SR. Sprevádza ju viacjazyčný reprezentatívny knižný katalóg.
Expozíciu tvorí výber z diel Vincenta Hložníka, jeho dcéry Zuzany Hložníkovej a zaťa Ľuba Zelinu. Projekt ukazuje vzájomné prepojenie medzi tvorbou umelcov, ktorí dlhé obdobie žili a tvorili v rámci jedného ateliéru a jednej rodiny. Podľa Horváthovej sú to obrazy, ktoré majú isté spoločné filozofické a obsahové zázemie i motív akéhosi mementa pred vojnami, násilím a nespravodlivosťou. Zámerom projektu je poukázať na súvislosti i odlišnosti, pretože napriek tomu, že tieto tri osobnosti žili a tvorili v jednom ateliéri, každá sa vyvíjala ako svojrázny samostatný umelec. Je to príbeh o výnimočnosti a autencitite, o hľadaní vlastných ciest a napĺňaní ušľachtilých cieľov.
"V putujúcej výstave dominuje tvorba jednej z najpozoruhodnejších osobností slovenského umenia, aj v Európe známeho Vincenta Hložníka. Niektoré z jeho obrazov sú prvýkrát sprístupnené verejnosti," prezradila Horváthová.
Sedem veľkých pláten 2x2,6 metra predstavuje Hložníkov cyklus Apokalypsa, ktorý vznikal v posledných rokoch umelcovho života. Vyjadruje tragédiu ľudského pokolenia, ale zároveň i vieru a nádej. Na obrazoch sa odohrávajú farebne vyostrené zápasy jeho postáv, z ktorých si každý návštevník podľa svojho videnia môže vyobraziť jazdca, koňa, dravca, tyrana či obeť. Je to dielo veľkolepé vo výpovedi, strhujúce maliarskym prejavom, v ktorom dominantnú úlohu zohráva farebná i tvarová expresia, monumentálna kompozícia, dramatická čerň kresbových línií a najmä štylizácia a deformácia tvarov. Obrazy môžu veľa povedať o posledných pätnástich rokoch života maliara. Akoby sa do jeho štetca nazhromaždil celý doterajší život s pokušeniami, víťazstvami, prehrami, sklamaniami, no i nádejami. Podobný rukopis majú aj olejomaľby Tance, Býk, Čierna hodina, Tiaž, Zvedavci, Rozhovor, Múr, Jazdec a ďalšie.
Vincent Hložník (1919-1997) zanechal po sebe dielo, ktorého rozsah a význam v slovenskom umení druhej polovice 20. storočia azda ani nemá obdobu. V roku 1952 začal vyučovať na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, založil tam Oddelenie grafiky a ilustrácie. To sa stalo legendou, z jeho žiakov vyrástli osobnosti i európskej grafiky, napríklad Miloš Urbásek, Albín Brunovský, Vladimír Gažovič. Hložník sa významne podieľal na vzniku medzinárodne významného Bienále ilustrácií Bratislava, na vzniku Klubu grafikov i Spolku výtvarníkov Slovenska a až do svojej smrti bol jeho čestným predsedom. V roku 1972 musel odísť zo školy. Aj toto sklamanie a smútok sa odrážalo v jeho cykloch. V roku 1993 daroval sto diel na národný poklad SR. Získal množstvo domácich a zahraničných ocenení.
"Na výstave sú diela z posledných 15 rokov tvorby Vincenta Hložníka, ďalší dvaja vystavujúci ich namaľovali za ostatných desať rokov," dodala Horváthová.
Umenie otca sa svojsky dotklo dcéry i zaťa, ale ich obrazy sa nesnažia podobať na tvorbu veľkého učiteľa. Zelina vystavuje pestrofarebné abstraktné olejomaľby Jazdec, Rozhovor, Hlava, Dravec, Štvorportrét i veľkoplošné diela Piedestál (2,1x1,3 metra), Protuberancie (2,1x1), Vedomie kruhu (1,3x1,3) a iné. Bielu a čiernu farbu kombinuje s oranžovou, červenou, zelenou, fialovou či modrou. Mieša ich s pieskom, štrkom i textilnými fragmentmi, čím obrazy získavajú priestorovú plasticitu. Že si Zelina v umení rozumel so svokrom, svedčia dôkazy v podobe mnohých vitrážových okien, mozaík a reliéfnych betónových stien, ktoré spoločne vytvorili.
Zuzana Hložníková vystavuje grafiky Pieta, Varianty človeka, Dvojica, V znamení molocha, Hlava, Filozof a ďalšie. Majú výrazný symbolický podtext a humanistickú orientáciu. Centrom jej záujmu sú torzá a farbou výpovede bielej s čiernou. Tento kontrast sa stáva základom expresívnej výrazovosti obrazov. Podobne ako jej manžel, aj ona má za sebou desiatky autorských výstav v rôznych krajinách, tiež zastúpenie v domácich a zahraničných galerijných i súkromných zbierkach.
