Mecenáši umenia sú vzácnou populačnou skupinou. Pokiaľ ide o fyzické osoby, veľa sa o nich nedozvieme, nepotrebujú sa zviditeľňovať a umenie podporia preto, lebo ho majú radi. Ale čo s dravými firmami, inštitúciami, ktoré sponzorstvo berú predovšetkým ako zviditeľňovanie svojej značky, najlepšie nadnárodnej? Je super, ak pochopili, že umenie treba podporovať. Ale je zle, ak tí na druhej strane – umelci – nevedia, čo znamená postupne stavať na mene a budovať vlastnú značku. Akoby nechápali, kde sa stretáva tvorivý prístup s bohapustým biznisom.
Nedá sa nič robiť, treba ísť s pravdou von: nový bratislavský priestor, ktorý sa spája s aktivitami režiséra Jána Ďurovčíka, sa v skutočnosti nevolá Tower Stage, ale Heineken Tower Stage. Ešte ani neožilo, a už mu to dali vypiť. O čom je také divadlo a kto ho bude prirodzene brať do úst, pritom ani nemusí byť otázkou peňazí.
Publikum sa dá opiť. Je to cieľ?
Autor: Eva Andrejčáková
