Amy, Amy, Amy. Tento podtitul knihy Nicka Johnstona o Amy Winehousovej znie ako lamento nad búrlivým životom tejto v súčasnosti isto najslávnejšej speváčky na svete. Podobné publikácie sa väčšinou píšu o spevákoch, ktorí si toho za desaťročia v hudobnom šoubiznise kdečo preskákali, ale Winehousová to stihla už vo svojich dvadsiatich štyroch rokoch.
Nie je to len jej hudbou, aj keď sa o nej hovorí ako o jednej z najtalentovanejších speváčok a skladateľov britskej popmusic posledných dvadsiatich rokov, ale hlavne jej krušným životom, ktorý posledné dva roky je zlatou baňou všetkých bulvárnych médií po celom svete.
Ani sa tomu netreba čudovať. Na ulici by ste túto mladú dievčinu prehliadli veľmi ťažko. Na hlave veľký účes na spôsob šesťdesiatych rokov, po rukách tetovačky, pri ktorých by bledli závisťou aj najväčší gauneri z basy v Leopoldove.
Vlastné pátranie
Kniha nie je autorizovaná. Johnstone sa so speváčkou nikdy osobne nestretol, a tak sa musí spoľahnúť na to, čo odznelo v médiách, alebo na vlastné pátranie po jej rodinných a hudobných koreňoch.
Publikácia je vlastne pomyselne rozdelená na dve časti. Tou prvou je život Amy pred prívalom obrovskej slávy. Tá druhá si všíma jej život potom, ako sa z jej druhého albumu Back To Black predalo desať miliónov kusov po celom svete. Hodnota tejto knihy je predovšetkým v jej prvých kapitolách, v ktorých Johnstone spovedá ľudí, ktorí boli v speváčkinej blízkosti - jej spolužiakov, priateľov, učiteľov, ale aj rôznych skautov a hudobníkov, ktorých na prvé počutie očaril jej talent. Vďaka nemu to mala celkom ľahké.
Nemusela sa predierať zákonmi džungle hudobného šoubiznisu, už v jej tínedžerskom veku sa o ňu trhali rôzni agenti, aby s ňou podpísali zmluvy. To však nevedeli, čo všetko sa skrýva v tejto mladej židovskej dievčine zo severu Londýna. Hneď jej debutový album produkovali najlepší hudobníci po oboch stranách Atlantiku. Platňu Frank si všimli najprv kritici, ľudia ju prehliadali a dávali prednosť iným speváčkam tej doby, o čom svedčí, že jej prvé single sa vlastne ani nedostali cez Top 50.
Samozrejme, boli tu aj drogy a alkohol, ale vtedy Winehousová nebola iná ako veľa mladých Britov v tínedžerskom veku, ktorí si zvykli na rôzne omamné látky. V živote Winehousovej však nastal zlom.
Bez neho by asi táto kniha a šialenstvo okolo nej nikdy nevzniklo. Nešťastne sa zamilovala a svoju frustráciu z nenaplnenej lásky vložila do druhého albumu Back To Black.
Drogy sa nakoniec stali ústrednom témou jej prvého veľkého hitu - Rehab, ktorým si vlastne nechcene vyslúžila povesť neskrotnej feťáčky.
Tu sa však skutočný príbeh Winehousvej končí. Ďalej sú to len dohady. Druhá polovica knihy je zložená len z prepisov Winehousovej škandálov z bulvárnych novín. A tie, ako vieme, nie sú príliš hodnoverné, skôr zavádzajúce. Príčina jej zúfalstva, pre ktoré rušila jeden koncert za druhým, je známa. Jej manžel je v base za ublíženie na zdraví, k tomu skutočný pobyt v „rehabe“, vážne problémy s drogami a kopa ďalších škandálov. Ale chcelo by to viac.
VIDEO: Interview s Amy Winehouse
Čaj pre paparazzov
Je Winehousová, ktorú mnohí pasujú do pozície novej Billy Holidayovej, skutočne na tom tak zle, že sa podľa autora ocitla na pokraji zúfalstva, od ktorého je len krôčik k smrti? Dopadne ako Sid Vicious, Jim Morrison a im podobní? Podľa niektorých hlasov áno, podľa iných nie.
„Myslím, že Amy sa má celkom fajn. Môžete mi veriť, vôbec to nie je také zlé, ako píšu médiá,“ povedal pre magazín Q Boy George, ktorý v osemdesiatych rokoch bol za svoje škandály ústrednou postavou bulvárnych denníkov a bol v podobnej pozícii ako Winehousová. Keď s ňou nedávno robil rozhovor prestížny magazín Rolling Stone, všimol si, že svoju slávu znáša celkom dobre, dokonca paparazzom, ktorí sídlia dňom nocou pred jej barákom, varí čaj.
Možno sa dočkáme jej autorizovaného životopisu, kde budú veci uvedené na pravú mieru, ale zatiaľ si treba vystačiť s touto knihou, ktorá sa neuspokojivo snaží odpovedať na otázku, kto je vlastne Amy Winehousová, pretože jej autor je príliš ďaleko. Je to paradox. V bulvári sa o nej popísalo veľa, ale v podstate o tom, čo si myslí, čo cíti a kým vlastne je, nevieme skoro nič.
Táto inak slušne napísaná kniha, ktorá komerčne ťaží zo slávy a pádu hudobníčky, však nepriamo hovorí o jednej podstatnej veci. Speváčka je obeťou tejto doby, ktorá nás zaplavuje zbytočnými informáciami o bezvýznamných celebritách, ktoré na vás pozerajú z diaľky zo všetkých novinových stánkov. Lenže Winehousová vôbec nie je nahlúplou postavou popmusic. Má na to, aby potom, čo okolo nej utíchne to veľké haló a zbaví sa drog, napísala ešte zopár skvelých piesní.
