DIANIE OKOLO PETÍCIE DESAŤ BODOV JE OSOU VACULÍKOVEJ KNIHY NEPAMĚTI

Vari sa to i patrí, aby som bol aspoň trochu zavretý

Pôvodne to nemal byť denník, ale spomienka na roky 1967 – 1968, autor však cítil potrebu zaznamenať udalosti, ktoré sa diali počas písania.

Pri tomto obraze jeho autor Vlastimil Beneš (vpravo) na veľkú radosť návštevníkov ateliéru, ku ktorým patril aj Ludvík Vaculík (v strede), konečne otvoril vzácnu whisky.(Zdroj: © LUDVÍK VACULÍK)

Každá žena ťa bude radšej vidieť zavretého, než by ťa nechala na slobode s inou, vypočul si Ludvík Vaculík poučenie od svojho priateľa po tom, čo mu u manželky neprešiel nápad ujsť z domu a skryť sa pred hrozbou zatknutia. „Madla mi strašne vynadala, pretože vraj by som nič nepísal, nechal sa ukrývať, živiť a bol by som s tou ženskou,“ píše Vaculík, no vzápätí uvádza aj vážnejšie námietky pani Vaculíkovej.

Koniec koncov, motív „tej ženskej“ nie je pre knihu Nepaměti podstatný, hoci pri jeho nemilosrdnom písaní (rovnako o druhých ako o sebe) sa tam nemohol nevyskytnúť.

Neustála hrozba väzenia

Zato prízrak väzenia, ktoré sa mohlo stať skutočnosťou takmer po každom zo série vypočúvaní na ŠtB, sa tiahne celým textom. Hoci mu hrozil kriminál z viacerých káuz, kľúčovou bola petícia Desať bodov. Tú 21. augusta 1969, v deň prvého výročia okupácie Československa, podpísalo desať osobností vrátane Emila Zátopka či Václava Havla a ostro v nej odsúdilo pošliapanie medzinárodného práva a nastupujúce pomery v „normalizujúcej“ sa krajine.

Podobne ako vo svojom prejave na spisovateľskom zjazde v roku 1967 a vo výzve Dvetisíc slov o rok neskôr, aj tu ide o brilantnú charakteristiku spoločnosti a situácie, v akej sa nachádza. Vaculík opäť dokumentuje, že z hľadiska nárokov na písanie, ktoré považuje za najťažšiu ľudskú prácu a ktoré ho „bolí“, nerozlišuje medzi umeleckou prózou, novinovým článkom či politicko-spoločenským textom. Preto aj petícia Desať bodov, zaradená na záver knihy, nie je len prílohou, ale organickou súčasťou diela.

Nepohodlný maliar Beneš

Kniha vznikla dosť kuriózne. Pôvodne mal Vaculík v úmysle písať pamäti, spomienky na udalosti rokov 1967 – 1968, ktorých bol významným aktérom. „Ale to, čo sa práve dialo, ma od toho odvádzalo a žiadalo si to zaznamenať.“

A tak sa zrodil neplánovaný denník, písaný po častiach, prerušovane, v troch vlnách, vždy na prelome rokov.

V marci 1971 si Vaculík poznačil rozhovor so svojím priateľom, politicky nevhodným maliarom Vlastimilom Benešom („do zahraničia mu obrazy púšťajú, pretože niečo sa predá a sú valuty, žiadna naša galéria však od neho nič nekupuje a on je smutný, že u nás ho nikto nebude poznať“) dohodli na knižke, kde by k jeho obrazom napísal krátke úvahy alebo poviedky.

Texty však nevznikli a pán Beneš, v tom čase jedna z mála príjemných istôt Vaculíkovho života, o pár rokov zomrel. Keď sa Vaculík po štvrťstoročí vrátil k svojmu denníku a rozhodol sa ho vydať, v nemalej miere ho inšpiroval aj tento dávny edičný zámer a ako splatenie dlhu svojmu priateľovi zaradil do knihy jeho šestnásť obrazov.

Jedinec v boji so zvráteným režimom

Kniha zvádza k porovnávaniu s asi najslávnejším Vaculíkovým dielom Český snář, ktorý písal o desaťročie neskôr, na prelome 70. a 80. rokov. Nepaměti sú však „čistejším“ denníkom, kým Český snář je komponovaný denníkový román, kde nešlo len o zaznamenávanie udalostí, ale autor výber svojich zápiskov, ak nie aj ich vznik, podriadil zámerom diela.

Nepaměti vnímame súčasne ako dokument o dobe aj ako úprimný záznam dramatickej etapy jedného ľudského osudu, symbol boja jedinca so zvráteným režimom. „Stretávam ľudí, ktorí ma radi vidia, je to pre nich znamenie, že ešte nie je najhoršie,“ konštatuje autor v novembri 1970. „Ale stretávam aj ľudí, ktorí mi neprajú nič zlé, ale divia sa, že ešte nie som zavretý. A sú aj takí, ktorým je to až podozrivé. Čo s tým?“

Vaculík otvorene predostiera svoje istoty aj pochybnosti. „Vari sa to nakoniec aj patrí, aby som bol aspoň trochu zatvorený, keď mi toľko ľudí pripisuje akýsi kladný politický význam a majú teraz sťažený život.“

On sám však taký význam svojej osobe v obrodnom procese šesťdesiatych rokov nepripisuje. „Je to bizarné, že sa do vedomia spústy ľudí, a dokonca do hantýrky a propagandy protivníka môže dostať niekto, kto jednal len tak, sám pre seba ako ja.“

Prorocké konštatovanie

Hoci nad ním neustále visela hrozba procesu, za oveľa vážnejšie a horšie považoval postupné zotročovanie ľudí vo svojom okolí. „Všetci sa postupne dostavovali k previerkam, straníci aj nestraníci, a všetci s vynaložením všetkej svojej inteligencie i charakteru hľadali prijateľné odpovede na otázky. Prijateľné pre nich samých i pre komisie.“

A priam prorocké je jeho konštatovanie, že „úpadok hrdosti je taký všeobecný, že tá hŕstka ľudí, ktorí sa nedali zastrašiť a nechali sa vyhodiť z práce, bude raz v ťažkom postavení – že sa nebude k svojej vernosti ani smieť hlásiť, pretože sa to bude brať ako urážka všetkých, ktorí prehrali.“

Recenzia

Ludvík Vaculík: Nepaměti

Atlantis, Brno 2008

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  2. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  3. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  4. Talent - vzdelanie - úspech
  5. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  6. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  7. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  8. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  9. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  10. Slovanet spustil LTE internet aj na juhu Tokaja
  1. Zastrašovanie od majiteľov hotela Danube nehoráznosťou!
  2. Naše finančné družstvo - postoj člena vyjadrený básňou
  3. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  4. Chceme, aby mali naši zákazníci z nakupovania zážitok
  5. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  6. Depresia. Kedy ju treba liečiť?
  7. Bratislavčania môžu žiadať príspevok na polopodzemné kontajnery
  8. Mototechna predala za päť rokov už 40 tisíc áut
  9. HubHub spája sily s Neulogy
  10. Na SPU v Nitre vznikla Konfuciova trieda
  1. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 22 992
  2. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 11 095
  3. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc 10 788
  4. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno? 9 001
  5. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 6 537
  6. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 5 732
  7. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu 5 166
  8. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 4 985
  9. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 4 629
  10. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk 3 500

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Pochopí len ten, kto to zažil. Aká je realita s Alzheimerovou chorobou

Nechodia na návštevy a nonstop je v strehu.

KOMENTÁRE

Víťazný február nepriniesol spravodlivejšiu spoločnosť

Funkcionári nakupovali v lepších obchodoch.

KOMENTÁRE

Tiež by ste chceli žiť v modernej krajine?

Hrádza proti všetkému novému je výsledkom starého myslenia.

Neprehliadnite tiež

Zlatého medveďa na Berlinale získal rumunský film Touch Me Not

Cenu za najlepšiu réžiu získal Wes Anderson.

Zomrel Eddy Amoo, spevák britskej skupiny The Real Thing

Spevák Eddy Amoo z britskej soulovej skupiny The Real Thing zomrel vo veku 74 rokov.

Berlinale ocenilo českého režiséra a herca Jiřího Menzela

Prevzal ju za neho rakúsky herec Peter Simonischek.

ROZHOVOR

Psychologička: Čím menšie je sebavedomie brancov, tým stabilnejšia je ich organizácia

Majú pocit, že nie sú dosť dobrí. Potrebujú dostávať rozkazy, hovorí.

Výstava o Weinwurmovi vás prenesie na iné miesta. Pozrite si fotky

V SNG je skvelá výstava o medzivojnovom architektovi.