Nechápu, ale smejú sa

Zohan Dvir je slávny agent Mossadu. Je jednočlenné komando na zneškodňovanie teroristov.

Letiace guľky chytá do prstov či nosných dierok. Saltá zvláda s ľahkosťou neplnoletej čínskej gymnastky. Motýlika pláva ako delfín. Bolesť mu nič nehovorí. Na dôkaz si neváha vložiť do plaviek piraňu. Je legendou v Izraeli a postrachom v Palestíne.

Zohana však sláva a hlavne násilie unavujú. Tajne sníva o kariére kaderníka a vlasového stylistu v New Yorku, za čo si vyslúži posmešky od rodičov a pochybnosti o jeho sexuálnej orientácii.

Rozhodne sa preto nafingovať vlastnú smrť a tajne utiecť do krajiny neobmedzených možností. Tam však musí začínať odznova a netrvá dlho, kým miestni imigranti z Blízkeho východu neodhalia jeho pravú identitu.

Podpásovky so zárukou

Film vznikol v produkcii Happy Gilmore Pictures, spoločnosti komediálneho herca Adama Sandlera, ktorý sa zároveň podieľal na scenári a stvárnil titulnú úlohu.

Sandler je spolu s ďalšími odchovancami komediálnej show Saturday Night Live zárukou podpásoveho humoru, ktorého je neúrekom aj v Dávajte si pozor na Zohana.

Bolo by zbytočné ďalej rozoberať, čo je na najnovšej Sandlerovej produkcii zlé, ako je možné, že vznikol film s takou dávkou nevkusu, zamýšľať sa nad tým, kto sa na to bude pozerať a ešte za to aj platiť. Producenti v tom určite majú jasno.

O niečo zaujímavejšia je hlavná myšlienka filmu alebo lepšie povedané neohrabaný spôsob, ako sa k nej tvorcovia dopracovali.

VIDEO: Trailer k filmu

Všetci sú divní

Dávajte si pozor na Zohana rozpráva o tolerancii v multikultúrnej spoločnosti. K posol­stvu sa dostáva paradoxne cez stereotypné až urážlivé zobrazovanie cudzincov. Či už sú to Židia, alebo Arabi, všetci sú rovnako iní, a teda divní.

Inak vyzerajú, majú smiešny prízvuk, živia sa kšeftovaním či šoférovaním taxíkov. Spája ich zvrhlý hudobný vkus, ktorý sa prejavuje zbožňovaním Mariah Carey, štýlu osemdesiatych rokov a disko. Hrajú hacky sack (čo je podľa tvorcov niečo ako národný šport Blízkeho východu) a všetci sa v kútiku duše chcú stať členmi strednej vrstvy.

Vzorom spolužitia rôznych etník je teda pochopiteľne USA. Pohľad na svet tvorcov sa týmto prispôsobil cieľovej skupine filmu – (pod)priemerne náročnému americkému divákovi a deťom, ktorí inú kultúru nedokážu pochopiť, ale o to radšej sa z nej posmievajú.

Aká je však cieľová skupina na Slovensku? Radosť môžu mať deti, prípadne fanúšikovia Drišľaku. Ak ste však čo len trochu náročnejší divák, pošlite na film radšej svojho najväčšieho nepriateľa.