adou, kde sa dá schovávať do bútľavých stromov a predsa sa ničoho nebáť.
Slávna kniha švédskej autorky Astrid Lindgnerovej o Pipi Dlhej Pančuche a jej kamarátoch sa stala inšpiráciou aj pre divadlo Piki z Pezinka. Predstavenie sa stalo malým vrcholom letného festivalu Špandiv, ktorý sa konal už po piaty raz v Španej doline.
Opäť sa potvrdilo, že Katarína Aulitisová a Ľubomír Piktor sa v deťoch veľmi dobre vyznajú. Ako predlohu si vybrali niekoľko kapitol z knihy, ktoré spracovali do scénickej podoby.
Aj keď predlohu notoricky poznáte, divadlo Piki bude mať svoje čaro. Je vtipné, vynaliezavé, pútavé aj napínavé, scéna žije od začiatku do konca. Divadelníci síce používajú osvedčené obrazotvorné rekvizity ako kufor, ktorý je raz obchodom, inokedy domom alebo trezorom, či vešiak s klobúkom, čo sa zmení na pani učiteľku, a tiež overené interaktívne postupy na získanie pozornosti detí, ale predsa divákovi nepodliezajú, nemoralizujú. Obecenstvo je rovnocenný partner.
Konkrétnejšie? Napríklad, keď sa Pipi schová, herci ju hľadajú a vedú deti nepriamo k tomu, aby skrýšu prezradili. Lenže ten, kto ju prezradí, je vzápätí označený za bonzáka. Účinná príučka.
