Láska je silná smrť, tvrdil salzburský festival, ktorého operná časť patrí najprominentnejším prehliadkam operného umenia. Na javisku sa ľúbili či umierali (najčastejšie oboje) hlavní hrdinovia Mozarta , Verdiho, Gounoda, Dvořáka aj Bartóka.
SALZBURG. Aj tento rok bol známy festival promenádou žiarivých hviezd súčasného operného neba (Rolando Villazón, Erwin Schrott, Carlos Álvarez). Aj tento rok si Salzburg ako vzácnu položku do životopisov priložili viacerí debutujúci mladí umelci.
Medzi nimi mimoriadne talentovaná, len dvadsaťpäťročná Gruzínka Nino Machaidze (Júlia), zemitým barytónom obdarený tridsaťročný Talian Nicola Alaimo (Jago), tmavozamatová Ruska Marina Poplavskaya (Desdemona), či veľa sľubujúci spinto tenor Lotyša Aleksandrsa Antonenka (Otello).
Priniesol spevácke výkony nezabudnuteľné (nádherný, kovovo lesklý a slovansky vrúcny Princ poľského tenoristu Piotra Beczalu v Dvořákovej Rusalke) i prekvapujúco priemerné (farebne jednostrunná Rusalka Fínky Camilly Nylund, vokálne ostrá Ježibaba Birgit Remmert).
Za dirigentskými pultmi stáli poprední umelci – Riccardo Mutti (monumentálne dramatická koncepcia Otella), len tridsaťtriročný Kanaďan Yannick Nézet-Séguin (nádherne vyvážená hudobná podoba Rómea a Júlie s citom pre podporu speváckych hlasov), či Franz Welser-Möst, budúci hudobný riaditeľ viedenskej Štátnej opery (Rusalka s neobvykle zvýraznenými dynamickými a tempovými kontrastmi).
Na hutnej ploche bolo možné stretnúť sa s rôznymi pohľadmi na operné divadlo. Od výtvarne i režijne konvenčného Otella (réžia Stephen Langridge) cez Rómea a Júliu amerického režiséra Barletta Shera, moderného nie tak vonkajšou formou, ako iskrivým duchom koncepcie, zhmotňujúcej romantickú Gounodovu partitúru s presne utrafenou dávkou hyperbolizujúceho odstupu až po ukážkový príklad režisérskeho divadla – Dvořákovu Rusalku v inscenácii známej dvojice Jossi Wieler – Sergio Morabito.
Éterický príbeh vodnej víly dôsledne odromantizovali, nazerajúc naň z freudovského uhla sexuálnych frustrácií. Frigidná Rusalka, ktorá nemôže uspokojiť žiadostivého Princa, končí svoju pozemskú púť samovraždou, jej zradný milenec umiera pod ťarchou výčitiek svedomia, prenasledovaný Rusalkiným prízrakom.
Odporcom bratislavskej Rusalky by som dopriala zoznámenie sa s touto inscenáciou – v porovnaní s Ježibabiným bordelom je naše smetisko v treťom dejstve nevinnou idylkou.
Salzburský festival 2008 pracoval s rozpočtom takmer 50 miliónov eur. Počas 37 dní trvania bolo na programe 43 operných, 68 činoherných predstavení a 81 koncertov. Festival navštívilo 244tisíc návštevníkov 65 národností, vedeniu urobila radosť predajnosť lístkov pohybujúca sa okolo 95 percent.
Recenzia / opera
Giuseppe Verdi: Otello, Charles Gounod: Rómeo a Júlia, Antonín Dvořák: Rusalka
Salzburger Festspiele 2008
Autor: Autorka je operná publicistka
