Literárium
Anton Rákay, lekár, ktorý od roku 1991 publikuje aj prózu (doteraz mu vyšlo trinásť kníh), rozvíja v románe Základný inštinkt (Slovenský spisovateľ, Bratislava 2008) začínajúci vzťah dvoch mladých ľudí, ktorí si padli do oka a chcú sa zosobášiť, no zaskočí ich otehotnenie partnerky, a keďže ešte neskončila vysokú školu, vznikne otázka, či prerušiť štúdium, alebo tehotenstvo.
V nábožensky založenom dievčati sa bijú všetky za a proti, jej budúci manžel Braňo necháva rozhodnutie skôr na ňu, do veci sa zapletie aj jej najlepšia kamarátka Denisa, tretia postava románu, ktorá ešte zohrá v príbehu rozhodujúcu úlohu.
Rákay už na samom začiatku rozvinul dosť bežnú a v živote často frekventovanú situáciu do komplikovanej siete otázok, ktorá prináša množstvo dilem, najmä pre budúcu nevestu a onedlho i pre jej partnera.
Keď sa totiž Adriana po dlhšom váhaní rozhodne pre interrupciu („lebo žena má byť matkou iba vtedy, keď ona chce - a nie keď musí“), naraz nastane v jej myslení zvrat, má pocit, že všetci ju zradili, dokonca začne nenávidieť aj Boha a už nevidí dôvod žiť. Nedoštudovanú hudobníčku tak zachráni hranie na flaute, pričom aj intenzita vzťahu k Braňovi sa vracia.
Lenže tá interrupcia spustí celú lavínu hrozných zistení, ktoré lekári postupne tlmočia obom potenciálnym rodičom: v krátkosti povedané, Adriana už nebude môcť byť matkou. V takomto ťažkom položení, keď u nej neprichádza do úvahy ani asistovaná reprodukcia, ostáva jediné: Nájsť náhradnú matku, ktorá by dieťa vynosila, porodila a po nejakom čase odovzdala manželom.
Na to sa bez akéhokoľvek prehovárania podujme Denisa, čo je pre Adrianu najprijateľnejšie, hoci sa jej bridí predstava, že Braňo má byť „sponzorom“, dodávateľom. Všetci traja zainteresovaní sa napokon dohodnú, ale iba ústne, bez právneho alebo finančného záväzku. Rákay si dal záležať na každej podrobnosti a presvedčivo ukázal aj psychologicko-morálne zmätky budúcej nemamičky.
Dôvtipne a presvedčivo vystupňoval všetky fázy napätého očakávania, aby tým väčšmi vynikol záver tohto kombinovaného rodičovstva: laboratórny zázrak nevyšiel, musí dôjsť k priamemu telesnému styku!
Rákayova rafinovanosť sa však nekončí ani tu, lebo niekoľko mesiacov po narodení dieťaťa v Denise materinský pud tak zmocnie, že Mišenky sa nechce vzdať, kým zasa Braňo sa nechce rozísť s Adrianou. Zásadný spor vyriešil Rákay tak, že mladí ľudia si adoptujú najdúcha z hniezda záchrany, no aj na záver si nechal moment prekvapenia.
Román je napísaný inteligentne a napínavo, napriek háklivej téme niet v ňom nechutností ani moralizovania, celok však miestami vyznieva ako popularizačný výklad vecí okolo materstva, toľko citácií z odbornej literatúry alebo odkazov na ňu obsahuje. Na jednom mieste dokonca uvádza vydavateľstvo, kde príslušná kniha vyšla.
Trochu priveľa na beletristický žáner, ktorý dokazuje svoju „literárnosť“ umeleckými mottami pred každou kapitolou.
