Mať sen, snahu a historické vedomosti však na dobrý hraný film nestačí. Keď chýba príbeh, zostáva len dokument.
Veteráni od Tobruku si zaslúžia, aby sa na nich nezabúdalo. Keď vojenský nadšenec Marhoul oznámil, že o nich nakrúti film, a neskôr si produkcia dala záležať, aby všetci vedeli, ako poctivo ho robí, bolo jasné, že poteší najmä nás, ďalších nadšencov pre vojenskú históriu.
V mnohom splnil, čo sľuboval. Niet pochýb, že v rámci filmárskych a českých finančných možností je Marhoul technický perfekcionista. Potrpí si na dokonalé reálie a výpravu, prinúti hrať nehercov (ešte to by chýbalo, aby sa nám tam motali napríklad Michal Malátný alebo Tomáš Maštalír), jeho film nie je kašírovaný. Slováci nerecitujú, ale hovoria pomerne vecne po slovensky, čo je takmer zázrak.
Veteráni spravidla o filmoch z vojny hovoria, že oni tak slušne nerozprávali, v Tobruku sa zrejme aj preto nadáva ako v živote. Tí, ktorých zaujímajú militárie, tiež nestoja o hollywoodske sladkobôľne príbehy a ocenia, že sa na žiadny nebudú musieť pozerať. Chýba happy end, postavy nie sú čiernobiele. To je všetko veľmi chválitebné.
Že Česi a Slováci pri Tobruku bojovali, však samo osebe nie je dostatočný námet na hraný film. Nováčikovia podľa očakávania prichádzajú do tábora, fasujú uniformy, s niektorými kolegami sa skamarátia viac, s niektorými menej, vojaci trénujú streľbu aj fyzickú kondíciu, spoločne sa sprchujú, vykonávajú potreby rôznej veľkosti, bavia sa o babách a o tom, čo budú robiť po vojne, vo voľnom čase boxujú alebo navštevujú bordely.
Spievajú tiež sprostonárodné pesničky, šarže na nich kričia, musia čistiť zbrane aj boty, variť, prať, presunúť sa na front, plniť zásobníky, ktoré potom prekvapivo rýchlo vystrieľajú, zomierajú aj z ničoho nič, bez toho, aby nepriateľa vôbec videli – toto a ešte viac z vojenského života Marhoul ukazuje podrobne, ako to robievajú dokumentaristi. Žiaľ, napriek tomu, že je nadšencom, aj značne nezúčastnene a väčšinou s klišé.
VIDEO: Trailer k filmu
Nepatrí sa prezrádzať dej, ale zhruba prvú hodinu sa nič iné nestane. Pripomína to hrané časti nekonečných dokumentov na kanáli Spectrum, chýbajú len mapy s pohyblivými šípkami a prestrihy na historikov, ktorí by dvomi-tromi múdrymi vetami vysvetlili divákom, čo o veci nemajú ani potuchy, celú podstatu problému.
Nejde vraj o film o bitke, ale o ľuďoch, ktorí sa na nej zúčastnili. Časom sa však ukáže, že Tobruk nemá ani individuálnych, ani kolektívneho hrdinu, a že film bez príbehu je čistým žánrovým cvičením na tému vojna v Afrike. Epizóda o vojačikovi, ktorý v strese z delostreleckej prípravy dezertuje a neskôr sa pokorne vráti, a druhá, ako idú na prieskum s desiatnikom, ktorý jeho nenávidí, lebo dezertoval, a jeho kamaráta zas za to, že je Žid, to už nezachráni.
My nadšenci sme však za každú vojnovú snímku vďační a dokonca aj kamarátka prekvapivo povedala, že sa jej Tobruk páčil.
Recenzia / film
Tobruk. Česko 2008, 100 minút.
Réžia a scenár: Václav Marhoul.
Kamera: Vladimír Smutný. Hudba: Richard Horowitz, Sussan Deyhim.
Hrajú: Jan Meduna, Petr Vaněk, Robert Nebřenský, Matěj Hádek a ďalší.
Premiéra v SR: 4. 9.
