Schulzeho či Ingeborg Bachmannovej.
BRATISLAVA, BAZILEJ. O chvíľu bude viac spisovateľov ako čitateľov, predpovedali už dávnejšie múdri ľudia. Pre niekoho radostné, pre iného apokalyptické vízie sa síce ešte nenaplnili, ale aj tak sa čitateľom v záplave knižných titulov hodí navigácia, ako sa v tých názvoch a menách orientovať.
V Nemecku si s týmto problémom už dávno poradil redaktor rozhlasovej stanice Südwestfunk. V roku 1975 sa rozhodol, že spoločne s najlepšími literárnymi kritikmi a kritičkami zostavia každý mesiac rebríček desiatich najlepších kníh SWR - Bestenliste.
Dnes sa považuje sa relevantnú referenciu. Medzi septembrovými desiatimi najlepšími titulmi sa objavila aj kniha Ireny Brežnej Die beste aller Welten z vydavateľstva Edition Ebersbach. U nás vyšla tento rok vo vydavateľstve Aspekt pod názvom Na slepačích krídlach.
Nezvestná mama
Keď bola Irena Brežná ešte dievčatko, veľmi sa jej páčilo meno Janka. Teraz ho dala svojej hrdinke a očami malej naivnej Janky sa pozerá na Slovensko na začiatku šesťdesiatych rokov. Je to ďalšia z kníh, kde osobný príbeh pomáha ilustrovať veľké dejiny, kde sa roztomilé dievčenské pozorovanie premieňa na presný, vtipný aj bolestný komentár doby. „Moja rodina chce, aby som bola slabá. Slabosť je totiž neškodná. No ja sa nútim skákať so zatvorenými očami z mosta do rieky a keď niekto príde na návštevu a pýta sa, čím chcem byť, odpoviem, že sa chcem stať hrdinkou. V mládežníckom časopise som našla vetu: Naša krajina potrebuje silných ľudí. Zapísala som si ju veľkými písmenami do denníka,“ píše Janka.
Janka má jedenásť rokov a nie je pre ňu práve najjednoduchšie pochopiť, prečo jej otec-advokát odrazu musí chodiť stavať most a prečo jej noblesná láskyplná mama odrazu zmizne - vo väzení. Keď chce zakričať na mamu, ostane jej m trčať v hrdle a a prehltne so slzami. Keď chce pochopiť svet okolo, je to ešte mätúcejšie: súdruha prezidenta zaveseného v obraze na stene vidí častejšie než otca, babka jej rozpráva o anjeloch a s dedkom sa v kine pozerá na filmový týždenník o proletároch.
Knižný boj
Irena Brežná sa narodila v Bratislave a detstvo prežila v Trenčíne. Po maturite v roku 1968 emigrovala s rodičmi do Švajčiarska, kde dodnes žije. Účasť jej románu s autobiografickými prvkami v SWR - Bestenliste je pre ňu veľkým prekvapením.
„Neodvážila som sa očakávať takéto uznanie. O tento rebríček sa v po nemecky hovoriacich krajinách neúprosne bojuje. Denne vychádzajú stovky kníh. A nie som známa autorka. Urobila som si nanajvýš meno ako angažovaná publicistka. Až touto knihou vstupujem do literatúry. Ale knižný trh je vratká vec. Dnes ma vlna vymrští na relatívne výslnie, zajtra ma potopí. Beriem to ako zábavnú hru, ale teší ma, že detstvo slovenského mestečka na začiatku 60. rokov zaujalo najuznávanejšiu nemeckú literárnu kritiku,“ vyjadrila sa Brežná.
Úspešná autorka sa v tomto rebríčku nachádza v strede, na piatom mieste. Účasť v ňom znamená, že titul si všimnú veľké nemecké denníky a že mu dajú priestor v recenziách na svojich stránkach. „Kniha určite neprepadne do zabudnutia. Podľa toho, aké budú recenzie, sa bude odvíjať jej ďalší osud. Určite sa to odrazí aj na jej predajnosti, ale na akej úrovni, to sa uvidí.“
Beriem to ako zábavnú hru, ale teší ma, že detstvo slovenského mestečka na začiatku 60. rokov zaujalo najuznávanejšiu nemeckú literárnu kritiku.“
Irena Brežná
FOTO – KEYSTONE
