Hráme hudbu našich rodičov, ale vôbec nie sme hipisáci, hovorí americká skupina Fleet Foxes, jeden z najväčších objavov tohto roka. Spôsobil to debutový rovnomenný album, ktorý pätica hudobníkov zo Seattlu vydala začiatkom leta.
Sú magickí. V prvom rade zaujmú nádherné viachlasy, ktoré doslova hrejú ako slnko. Kritici sa predháňajú s počtom udelených hviezdičiek a vyzdvihujú talent speváka a skladateľa Robina Pecknolda, ktorý má iba 21 rokov.
VIDEO: Koncert v Seattli
Skupina vznikla predvlani. Všetkých členov spájala láska k spevu a klenutým harmóniám. Už ich debutové EP si všimli zástupcovia slávnej značky Sub Pop. Táto firma dala v 90. rokoch svetu grunge. Preto je zaujímavé, že sa rozhodla pre úplne odlišnú skupinu. Ale svet sa mení a zmenilo sa aj mesto: „Spomínam si, keď zomrel Kurt Cobain. To som bol ešte veľmi mladý. Grunge bola iba novinárska bublina, ale je pravda, že po jeho konci sa mesto veľmi zmenilo. Do Seattlu sa presťahovali Microsoft, Amazon, Starbucks. Predtým to bolo malé mesto, teraz už ani nepoznáte susedov,“ povedal Pecknold pre Guardian.
Fleet Foxes sú dnes po Nirvane alebo Pearl Jam najlepším vývozným artiklom tohto mesta, aj keď ich hudba skôr pôsobí ako oslava prírody. Z krásnych harmonických piesní cítiť, že sa kapela vôbec nehanbí za hudobné korene, ktoré objavila v archíve rodičov. The Beach Boys, The Band, Crosby, Stills and Nash, Bob Dylan, The Mamas and Papas, Joni Mitchell – to je časť najväčších hrdinov, ktorými sa nechali inšpirovať.
Od hipisákov si však Pecknold drží odstup: „Boli v pohode, ale zničil ich kokaín a Charles Manson (náboženský šialenec a vrah – pozn. red.). Keď prišli 70. roky, presťahovali sa do veľkých domov v údolí a zabudli na okolitý svet. Ich hudba bola veľmi sebecká.“
V niečom sú ich piesne moderné. Mnohí ich zaraďujú do kategórie Americana, k pesničkárom, ktorí sa hrajú s odkazom predchádzajúcich generácií, ale vidia svet súčasným pohľadom – Wilco, Ryan Adams, Ray Lamontagne, Calexico. Fleet Foxes sem perfektne zapadajú.
