Pripomínať. Toto slovíčko frekventovane vyslovoval predseda Židovskej náboženskej obce Peter Salner pri otvorení výstavy Anna Franková - odkaz dejín dnešku v Mestskej knižnici
v Bratislave. Holokaust pripomínajú ešte ďalšie dve výstavy. Tizkor - Spomínaj, ktorú v Galérii PF 01 pripravil Ľubo Stacho s Illah van Oijen, a Dojčova prehliadka Ľudia, cintoríny, fragmenty v SNM.
BRATISLAVA. Slovenský fotograf Ľubo Stacho sa kedysi stretol s fotografom Yurim Dojčom. Stretnutie ho nenechalo chladným. Dojčov otec preložil knihu o židovských pamiatkach na Slovensku a Stacha zaujala tak, že si ju položil do auta a naštartoval. V jej spoločnosti prebrázdil Slovensko, podľa nej identifikoval synagógy, rituálne kúpele. Bol zhrozený.
„Židovské pamiatky boli v dezolátnom stave, deti sa hrali na zarastených cintorínoch. Zistil som, že na Slovensku bola v každej dedine kultúra, ktorá už nemá žiadnych nositeľov,“ popisoval svoje pocity.
Lenže Stacho je fotograf, a tak začali vznikať jeho nádherné inštalácie - Plátno spomienok a zabúdania a Návrat stratených. V synagóge boli rozvešané plátna - raz biele a raz s rozmazanými tvárami. Tie bez portrétov symbolizovali tých, ktorí holokaust neprežili - bolo ich štyrikrát viac ako plátien s portrétmi. V Návrate stratených zas zbieral po Slovensku kamene, na ktoré preniesol portréty obetí holokaustu.
Učiteľ a žiačka
Snímky z týchto inštalácií aj plátna so špagátom a kolíkmi a kamene nájdeme do konca septembra v Galérii PF 01. Okrem nich sú tam aj Stachove nové diptychy. V nich fotografia miestneho katolíckeho kostola visí vedľa fotografie budovy, ktorá niekedy spĺňala funkciu synagógy. Dnes môže byť hocičím - raz pekárňou, potom krčmou, v lepšom prípade galériou.
„Bijem nimi do môjho národa, že sme niečo zlé spravili a zanedbali,“ hovorí Stacho. Kým jeho fotografie sú tiché ako zabudnuté miesta, ktoré sledujú, v PF 01 je aj dosť života. Prinieslo ich tam šesť snímok holandskej fotografky Illah van Oijen.
Illah van Oijen žije síce na Slovensku už dlhšie, no ešte ho vníma cez čerstvé oko. Výstava Stacho - van Oijen pokračuje v koncepcii Galérie PF 01, ktorá sa snaží organizovať prehliadky učiteľa s jeho žiakom. Práve Stacho bol začiatkom cesty Illah van Oijen do židovských rodín.
„S Ľubom sme veľa cestovali a objavovali katolícke Slovensko. Keď som však raz vkročila do synagógy, veľmi ma to zasiahlo. Bola neuveriteľne krásna. Stála som tam a uvedomila som si, že sa tu pravidelne stretávala istá spoločnosť, no dnes už neexistuje.“ Van Oijen začala hľadať, čo znamenalo židovské spoločenstvo vtedy a čo teraz.
Jej veľkoformátové farebné snímky dokumentaristicky sledujú matku s dcérou, otca s dieťaťom, dvoch milencov na Slovensku - palestínskeho muža a židovské dievča, syna, ktorý navštevuje židovskú škôlku a tak „doučuje“ matku jej židovské tradície. Cez rodinné vzťahy, cez ich každodenný život skúma židovstvo na Slovensku, ku ktorému patrí aj strach byť verejnými židmi, strach z antisemitizmu, ktorý je v našej spoločnosti väčší ako sa môže javiť.
Pomníky a vrásky
Kanadský fotograf Yuri Dojč, ktorý sa narodil na Slovensku a v roku 1968 emigroval, otvoril v Slovenskom národnom múzeu prehliadku Ľudia, cintoríny, fragmenty. Menší formát majú čiernobiele ľudské tváre a postavy tých, ktorí prežili. Vo väčšom formáte sú farebné snímky so zchátralými synagógami, náhrobnými kameňmi obrastenými trávou a padajúcimi k zemi, so stránkami zaprášených starých kníh s hrubými listami popísanými hebrejštinou.
Yuri Dojč je svetoznámy fotograf aktov a úspešný reklamný fotograf. Keď sa pred jedenástimi rokmi zoznámil na otcovom pohrebe s pani Vajnorskou, ktorá prežila tri roky v koncentračnom tábore Auschwitz, začal v jej spoločnosti navštevovať a fotografovať tých, ktorí prežili holokaust.
Dnes už má tých tvárí viac ako sto. V SNM lemujú okraje výstavy ako anjeli, ktorí strážia tie ošumelé knihy, pavučiny medzi ich stránkami prachu a ťažké pomníky. „Niekedy som tie príbehy už nevládal počúvať,“ priznáva Dojč. Aj vďaka jeho snímkam budeme tie hrôzostrašné príbehy počuť ešte dlho.
Mimochodom, je to iba náhoda, že tejto fotografickej trojke dominujú „cudzinci“?
FDiptych Ľuba Stacha, Bánovce nad Bebravou.
FOTO – ĽUBO STACHO
