BRATISLAVA. Ak by tento návrat nevyšiel, možno by to bol posledný album Metallicy. Takto však slávna americká kapela nikdy neuvažovala. Vedela, že musí nahrať výborný album, ale bola si istá tým, že sa jej to podarí. Vzťahy vnútri kapely boli po dlhých rokoch hádok na správnom mieste.
Práve v týchto dňoch vychádza jej nový album Death Magnetic a kritici sú nadšení. Dokonca štvoricu pochválili aj kolegovia z brandže. Dave Grohl z Foo Fighters označil album za vôbec najlepší, aký kapela nahrala. Matt Sorum zas vyzdvihol energiu, aká z neho vyžaruje, ale zároveň si položil otázku, či to vôbec táto partia matadorov dokáže zahrať naživo.
Smrti sa nevyhneme
„Chceli sme vyjadriť poctu ľuďom, ktorých rokenrol priviedol do pekla, ako napríklad Layneho Staleyho (spevák Alice in Chains – pozn. red.) a mnohých ďalších, ktorí museli zomrieť a stali sa mučeníkmi rokenrolu... Názov hovorí aj o tých, ktorí sú na polceste tam. Rozmýšľanie o smrti je ako magnet. Niektorých smrť priťahuje, iní dokážu proti nej bojovať,“ vysvetľuje spevák a gitarista Hetfield názov albumu a dodáva: „Väčšina ľudí o smrti hovoriť nechce, je to ako veľký biely slon v obývačke. Ale nevyhneme sa jej, je všade okolo nás.“
VIDEOKLIP k skladbe The Day That Never Comes
Kapela venovala svoju novinku téme smrti, ale nechýbalo veľa, aby aj ona dostala posledné pomazanie. Začiatkom nového tisícročia sa skoro rozpadla. Najprv ju opustil basák Jason Newsted, ktorý už nevládal znášať neznesiteľnú atmosféru v skupine. Spevák a výhradný autor James Hetfield následne odišiel na protialkoholické liečenie a nechal tak Metallicu pol roka napospas osudu.
Kríza sa prekonala aj s pomocou psychológa, ktorý sa s jej členmi stretával každý deň, o čom svedčí aj skvelý dokumentárny film Some Kind Monster. S pomocou dvorného producenta a basáka Boba Rocka nahrala rozporuplne prijatý album St. Anger (2003). Kritika ho úplne strhala za jeho neoriginalitu a chaotickosť. Nepáčil sa ani fanúšikom, vraj príliš nadbiehal vkusu vtedajších nu-metalových kapiel. Táto platňa však kapelu v konečnom dôsledku zachránila pred jej sebazničením - Metallica v sebe našla po toľkých problémoch silu pokračovať.
Veľa sa zmenilo príchodom nového basáka Roberta Trujila, niekdajšieho člena Suicidal Tendencies a koncertnej zostavy Ozzyho Osbourna. Nová tvár sa stala zakrátko akýmsi mostom medzi dvomi protiľahlými tábormi Metallicy Ulrichom a Hetfieldom, ktorí sú aj dnes schopní posekať sa za každú maličkosť.
Dokonca niektoré hlasy tvrdia, že Trujilo vyplnil chýbajúci priestor v kapele, ktorá sa v osemdesiatych rokoch musela vyrovnať zo smrťou jej prvého basgitaristu Cliffa Burtona. Newsted jeho miesto nikdy poriadne nezaplnil.
Príklady z dejín popmusic hovoria o tom, že je veľmi ťažké prísť s niečím novým. Death Magnetic určite nie je prelomový album, ktorý otočí dejiny rocku tak ako prvé tri trashové albumy Metallica alebo jej slávny Black Album z roku 1991. Ten ju katapultoval medzi elitu svetovej popmusic.
Mág Rubin
Je to však silná kolekcia desiatich piesní. Metallica opäť objavila v sebe svoje majstrovstvo skladať dokonale vystavané skladby, v ktorých Ulrich, Hetfield, Trujilo a Hammett predvádzajú svoje skvelé metalové zručnosti, ale ako sa hovorí, vôbec pri tom „neonanujú“, ale každý tón slúži celku.
O Death Magnetic sa hovorí ako o comebackovom albume, ale skutočný návrat sa udial priamo v ich hudbe. Kapela sa vrátila k svojim trashmetalovým začiatkom. Môže za to aj nový producent Rick Rubin, štúdiový mág a guru, ktorý vždy dokáže vytiahnuť z hudobníkov to najlepšie.
„Povedal nám, aby sme si spomenuli na naše prvé albumy a položili si otázku, prečo boli také dobré. Možno sme sa na ceste trochu stratili,“ povedal bubeník Lars Ulrich.
Metallica opäť objavila v sebe svoje majstrovstvo skladať dokonale vystavané skladby.
