Nie je to ani ľahké vidieť, ani ľahké pochopiť. Ale takto sa kedysi v Rumunsku žilo. Kameraman Oleg Mutu rozmýšľa o tom správnom spôsobe, ako sa dá s filmom opantať aj zvyšok sveta.
PIEŠŤANY. Výpočty vraj boli tentoraz veľmi jednoduché. Zrejmým víťazom piešťanského festivalu Cinematik sa stali rumunské 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni.
Kritici z rôznych krajín (bolo ich trinásť) si mohli vyberať z najlepších európskych filmov, ktoré za posledný rok videli, a dráme Cristiana Mungiuho dali najviac hlasov.
Obdiv, úspech aj víťazstvo na festivale v Cannes, to už sa s týmto filmom spája akosi prirodzene. Napriek tomu, ešte stále je aj skupina ľudí, čo sa ho bojí vidieť.
Pretože sa v ňom hovorí o interrupcii, a ešte aj nelegálnej. „Dvadsať rokov bola u nás interrupcia zakázaná, ľudia si k nej však napriek tomu našli svoje cesty. Viem, že je to ťažké vidieť a že to niekto nevie pochopiť, ale takto sme kedysi žili. Ak ale chceme spoznať, čo za bytosti to vlastne sme, mali by sme vidieť aj takýto film. Musíme byť zodpovední za všetko, za každý náš krok,“ hovorí kameraman a producent filmu Oleg Mutu.
Život nám diktovali zákony
Dve kamarátky z rumunského príbehu o zodpovednosti príliš neuvažovali. „Nebudeme o tom hovoriť,“ vraveli si naivne. Nakoniec sú rovnako zaskočené ako tí, čo sa na ne v kine pozerajú.
Môže za to aj pokojné, a na pohľad neangažované rozvíjanie príbehu. Spoľahlivo maskuje, že ešte môže a musí prísť náraz. „Nakrútili sme niekoľko dlhých záberov. Strihu sme sa vyhýbali, pretože každý strih znamená nejaký autorský názor alebo odkaz,“ hovorí Oleg Mutu. „My s Cristianom sme do toho nechceli zasahovať. Ukázať život taký, aký bol, to bol náš základný zámer. A bol to život, keď bolo ťažké zostať samým sebou. Ako by sa to aj dalo, keď vám niekto celý váš život nadiktoval do zákonov?“
Tento rumunský príbeh bol okamžite zrozumiteľný. Aj vďaka svojej prirodzenosti, majstrovskej autentickosti. Oleg Mutu si spomína, ako im zavolal Dustin Hoffman. Pýtal sa, či vo filme vystupujú neherci, nechcel veriť, že by nejakí herci dokázali čosi podobné.
VIDEO: Trailer k filmu
Ako sa to podarilo
To bolo minulý rok, počas festivalu v Cannes - keď ani Oleg, ani Cristian nechápali, čo sa deje. „Náš film premietli hneď na druhý deň a odvtedy sme stále viedli rebríček hodnotenia kritikov. To bolo niečo neuveriteľné. Pod nami boli Coenovci s filmom Táto krajina nie je pre starých. Mne sa veľmi páčil a myslel som si, že vyhrá,“ hovorí Oleg Mutu.
Doteraz si vraj úplne neuvedomuje, že vyhrali 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni. „Istý čas sme to len spracovávali, skúšali pochopiť a dodnes sme ešte neboli schopní urobiť nič iné.“
Pozoruhodné je, že zatiaľ nič neurobil ani Hollywood. Už dávno mohol pracovať na remakeu. „Zatiaľ nám nikto nevolal,“ usmieva sa Mutu. „Zato sme však mali veľký úspech v malých amerických kinosálach. Prichádzalo nám veľa ohlasov, mne písali aj kameramani. Pýtali sa ma, ako sa mi podarilo nakrútiť niečo také realistické. Ale ja som im mohol odpísať iba jedno: neviem. To je ťažká otázka. Viem iba, že na dobrý film potrebujete príbeh, ktorý je dôležitý pre vás a ktorému sami veríte.“
Film 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni je práve v našich kinách.
Víťazi Cinematiku
Víťaz súťažnej sekcie Meeting Point Europe
4 mesiace, 3 týždne a 2 dni
Rumunsko
réžia: Cristian Mungiu
Cena Divákov
Skafander a motýľ
Francúzsko, USA
réžia: Julian Schnabel
Cena primátora
mesta Piešťany
California Dreamin'
Rumunsko,
réžia: Cristian Nemescu
Cena Rešpekt
Ventura Pons
Španielsko
