Komiks je zábavkou detí. Možno nevyzretých večných tínedžerov, ktorí sa nevedia zaradiť do „serióznej“ kultúry. Alebo je komiks výtvarným prejavom: asambláž, persifláž, koláž - umenie. Texty v bublinách, štvorcoch, obrazoch. Obrazy, ktoré sa hýbu aj stoja.
Takto proti sebe stoja dva extrémne pohľady na komiks. Súčasný komiks je však niekde medzi, má čosi z jedného aj druhého, záleží len na tom, kam siahnete. Ten slovenský však akoby stále zápasil s touto rozpoltenosťou.
Mýty o komiksoch
Je všeobecne rozšíreným klišé, že komiks patrí do rúk deťom. Čtyřlístek či Rýchle šípy sú fajn, no pri Saccovej Palestíne, Persepolise Marjany Satrapiovej či Sandmanovi len ťažko možno hovoriť o „čítaní“ pre deti.
Rovnako to platí aj pre slovenský komiks. Ak však vedľa seba postavíte práve vychádzajúci zborník Comic / Manga Book 2 a napríklad taký Mrak, neubránite sa porovnávaniu. A otázke, či slovenská „komiksová“ scéna nie je náhodou rozdelená na výtvarníkov a tradičných komiksových tvorcov. Mrak je skôr hľadaním tvaru, výslednej vizuálnej podoby a o komikse pri ňom možno vravieť len s istou dávkou optimizmu.
Comic /Manga Book je naopak konzervatívny. A zároveň je ilustráciou istého zvláštneho fenoménu, ktorý nabáda myslieť si, že náš súčasný komiks je posadnutý mangou, japonským kreslením. Je to dané predovšetkým zostavovateľmi zbierky, ale i tak platí, že kvalita manga sekcie je značne vyššia ako „comic“ časti.
V porovnaní s prvou časťou zborníka bol kladený väčší dôraz aj na lettering (práca s písmom), z ktorého už nekričí amaterizmus. „Slovenskému“ komiksu však stále možno vytknúť trochu urozprávané, infantilné, v manga časti i mravoučné príbehy s „veľkým“ posolstvom.
Posolstvá a budúcnosť
Dobrý komiks nemusí byť prekreslený a prerozprávaný Kant, ako žáner totiž obsahuje rôzne druhy príbehov a vyžaduje rôznu čitateľskú vyspelosť. Súčasťou je však vždy vizuálne premýšľanie.
To je ďalší problém, s ktorým slovenský komiks zápasí. V comic časti zbierky Comic / Manga Book 2 chýba vizuálne uvažovanie nad stranou (dvojstrannou) ako celkom. Na druhej strane, projektu, s výnimkou autora kmxbastrda, našťastie, chýba i intelektuálne punková „urob si sám“ aura Mraku, čo môže zborníku medzi čitateľmi skôr pomôcť.
Ak by sme vedľa seba postavili staršie a aktuálnejšie zborníky a zbierky slovenského komiksu, dá sa vysledovať istý nástup profesionality. Zákonite sa však budú vynárať tvorcovia, ktorí budú hlásať návrat do čias, keď bol relatívne skupinkovou záležitosťou. Ak sa slovenský komiks zbaví tejto svojej výlučnosti a stane sa prístupnejším čitateľovi (čo platí najmä pre niektorých výtvarníkov) a ak v spoločnosti prestanú platiť rozšírené stereotypy o ňom samom, mohol by sa stať riadnou súčasťou domáceho knižno-výtvarného trhu.
V istom zmysle tak komiks pripomína streetart. Časť spoločnosti ho nechápe, časť trpí a niektorí výtvarníci azda objavili novú hračku, ktorú však akosi nezvládajú uchopiť. Projekty ako Mrak, Adamantium či Comic / Manga Book však domácemu komiksu môžu iba pomôcť.
