O najznámejšej osobnosti Slovenska vo svete. O sile humanizmu, ktorá vzišla z nášho národa a oslovila celú zemeguľu. Toto sú prvé slová v katalógu k výstave Alexander Dubček – vznik legendy. Diela si v Národnej rade Slovenskej republiky môžete prezerať do 21. septembra. Výtvarní teoretici sú zhrození.
BRATISLAVA. Zemeguľa v tvare srdca, okolo nej biela aura, holubica obviazaná na kríži. Čo to má spoločné? Alexandra Dubčeka, ktorému je venovaná nová výstava vo vestibule Národnej rady SR.
Šéf Galérie Artem Ľuboslav Moza, ktorý výstavu organizuje, sa na začiatku roka rozhodol, že pripomenie Alexandra Dubčeka. Jeho zámerom bolo podľa neho podnietiť zamyslenie a možno vyvolať polemiku o tom, „či sa z Dubčeka neskôr stane legenda ako Robin Hood, čo pre svet znamenal.“
Rozposlal umelcom ponuku, aby sa pokúsili reflektovať známu postavu našich dejín cez jeho humanizmus. „Samozrejme, humanizmus je konkrétna vec, ale dá sa stvárniť aj pocitovo, farebne a v iných veciach týkajúcich sa výtvarného umenia,“ vysvetľuje Moza. „Naspäť sme dostali okolo sedemdesiat diel, z ktorých sme vystavili štyridsaťpäť.“
Folklór je vec vkusu
Výsledok hodnotia odborníci kriticky. „Výstavy tohto typu sú vlastne folklórom umeleckej scény. Sú také trápne, až sú smiešne. Akoby pán Moza mal na tento formát výstav kurátorskú licenciu. Ale keďže sa do tohto priestoru nikto nehrnie, asi mu aj zostane,“ povedala pre SME kurátorka Slovenskej národnej galérie Beáta Jablonská. Podľa teoretika Ivana Jančára ide o neznámych umelcov a diela sú na nízkej úrovni.
Ľuboslav Moza tvrdí, že výstava ponúka veľmi veľa slušných diel a aj veľa priemerných, „tak, ako na každej výstave“. Medzi slušnejšie radí napríklad diela Viktora Bielika a Stanislava Lajdu.
((video))Včera sme oslovili aj syna Alexandra Dubčeka. Pavol Dubček výstavu nevidel a nechce sa k nej preto vyjadrovať.
Ako to bolo a ako to malo byť
Prehliadka sa koná pod záštitou predsedu zahraničného výboru NR SR Borisa Zalu, ktorý je s ňou spokojný. „Je to výsledok sympózia, je to dobrá výstava. Niektoré diela sú pekné, niektoré slabšie, podľa môjho osobného vkusu. Je dobré, že ľudia si prostredníctvom tohto spomenuli na udalosti v roku 1968.“
Financie poskytlo ministerstvo kultúry, ale na trochu iný projekt. "Rezort kultúry v rámci svojho grantového systému dotáciou 250.000 Sk podporil projekt tvorivého trojmesačného sympózia s medzinárodnou účasťou, počas ktorého vznikli pôvodné výtvarné a literárne diela, ktoré tvoria kostru spomenutej výstavy," vysvetľuje hovorca MK SR Jozef Bednár.
Výber umelcov robil sám kurátor: „Dal som tu slobodný priestor ľuďom, ktorých meno Dubček oslovuje,“ tvrdí Moza. Beáta Jablonská však pripomína, že „keď už by sme chceli byť štátotvorní aj v oblasti výtvarnej kultúry, takéto pocty by sa mali organizovať inak. S konkurzom, komisiou a prísľubom akvizície diel do Národnej rady. Regulárnou súťažou. Takto je to len jedna z trápnych výstaviek, ktorá keď sa skončí, ani pes po nej neštekne.“
Podľa Mozu výstava vraj bude putovať do Talianska aj do kultúrneho strediska v Příbrami. Z Příbrami je aj Ivan Bukovský, jeden z dvoch maliarov zastupujúcich Česko.
