BERLÍN, BRATISLAVA. Ich príbeh stále fascinuje tisícky Nemcov. Alternatívne a do červena šmrcnutí mladí Berlínčania aj dnes sympatizujú s ideologickým bojom Baadera a Meinhofovej, i keď odmietajú ich brutálne praktiky. Stačí krátka prechádzka po uletenom Kreuzbergu, kde na fasádach aj desať rokov po rozpustení skupiny vidno červené nápisy RAF.
Nemci hodnotia
Film o fenoméne Frakcie Červenej armády tento týždeň odpremiérovali v Mníchove. V 150 minútach prebehne cez plátno desať rokov nemeckej histórie. Demonštrácie proti vojne vo Vietname a bezhlavému kapitalizmu, kritika nacistických pohlavárov, ktorí aj v 60. rokoch držali významné posty v krajine, únos lietadla Lufthansy, únosy i samovražda hlavných vodcov frakcie.
Nemecká kinematografia v posledných rokoch búra mýty a snaží sa vyrovnať s kontroverznými etapami histórie.
Filmári nakrútili príbeh o posledných dňoch zúboženého Hitlera (Pád tretej ríše), nacistického vodcu zosmiešnili v komédii (Môj vodca: Skutočne skutočná pravda), porátali sa s krutosťou východonemeckej rozviedky Stasi (Životy tých druhých) a verejnoprávna ZDF nakrútila dokument o spojeneckom bombardovaní Dráždaň.
Filmy mali výbornú návštevnosť a producentom zarobili milióny.
Presný aj spravodlivý?
Film Der Baader-Meinhof Komplex je pomenovaný podľa hlavných ideológov Frakcie Červenej armády. Venuje sa jej euforickému vzniku, ľavicovým ideálom, vraždeniu a trpkému pádu.
Film vznikol podľa knihy bývalého šéfredaktora magazínu Spiegel Stefana Austa. Ten sa zveril médiám, že výsledok „je spravodlivý voči obetiam, pretože ukazuje, čo je terorizmus a ako vyzerá“.
Spolu s režisérom Ulim Edelom sa sústredil na detaily vrátane takých maličkostí, ako bol počet vystrelených guliek a autentické dialógy postáv.
Thriller nakrútený v štýle dokumentu ide aj do súboja o Oscara pre najlepší neanglicky hovorený film.
„Brilantná práca hercov a neobyčajné spracovanie príbehu umožňuje pohľad na 70. roky západného Nemecka bez glorifikovania páchateľov,“ píše sa v stanovisku poroty.
VIDEO: Trailer k filmu
Recenzie po premiére sú zmierlivé, pár však pripomína priveľa krvi a kritizuje akčný štýl filmu bez hlbšieho pohľadu na zúfalstvo a zvrátenú ideológiu teroristov.
Bulváru prekážalo aj herecké obsadenie, keďže hlavné postavy hrajú najobľúbenejšie hviezdy. Šéfa teroristov Baadera stvárnil Moritz Bleibtreu (Lola beží o život), Meinhofovú Martina Gedecková (Životy tých druhých) a šéfa nemeckých kriminalistov Bruno Ganz (švajčiarsky predstaviteľ Hitlera z Pádu tretej ríše).
„Môžu sympatické hviezdy hrať teroristov?,“ pýtal sa denník Bild. Predpokladá, že populárni herci môžu vyvolať sympatie s kriminálnikmi, ktorých hrajú.
Dejiny RAF
Rote Armee Fraktion (Frakcia Červenej armády) bojovala proti kapitalizmu, vojne vo Vietname a nacistickým pohlavárom.
Zabili 34 prominentov západného Nemecka vrátane generálneho prokurátora či šéfa Dresdner banky.
Prvá generácia členov okolo Baadera a Meinhofovej spáchala vo väzení samovraždu.
Druhá generácia okolo Pohla a Mohnhauptovej si odpykáva doživotné tresty.
Činnosť skončila v roku 1998.
