Hovorí sa, že o mŕtvych len dobre a že všetko nové potrebuje istý čas (obvykle sto dní) na vyladenie detailov. Lenže časopis Nový Populár, ktorý sa v lete objavil na trhu chce písať o živej hudbe a nezačali ho robiť amatéri. Tak sa pozrime bližšie, čo je zač.
"Čo to vlastne je? Pop alebo umenie? Mačka alebo pes?," pýta sa šéfredaktor časopisu Nový Populár producenta nového albumu Martiny Schindlerovej (pre milovníkov detailov - ide o Martina Chrobáka a Oskara Rózsu). Ten sa kľudne mohol spýtať to isté. Rovnaký problém totiž rieši aj tento časopis.
Napísať úvodník v rozsahu troch recenzií je dnes odvaha. Nemenej odvahy stojí dočítať ho do konca a pochopiť "čo tým chcel autor povedať". Ale keďže on sám v úvodníku tvrdí "trochu ezoteriky nikdy nezaškodí" skúsme to. Ešte predtým dôležité upozornenie: Na to, čo je hrubými písmenami a kurzívou má copyright Nový populár.
"Ak sa vrátime k starým číslam, uvedomíme si, že dnes už sa píše inakšie (...) a neporovnateľná je aj grafická úprava súčasných časopisov".
Ej bisťu, svätá pravda! Akurát si to nestačí len uvedomiť, ale aj zariadiť sa podľa toho. Potom by sa v rozhovoroch nemohli objaviť otázky ako Čo považujete za svoj talent resp. dar od boha a čo je vašou slabinou alebo (toto je fakt dobré) Ak sa namiesto detailov zameriame na celok, výstúpia hlavne kontúry osobitého autorského rukopis - čo ho formovalo?
A rovnako by ste v roku 2008 nemohli zaplatiť 49 Sk za nekvalitný papier posádzaný vážnym kandidátom na víťazstvo v dizajnérskej paraolympiáde.
"Pre koho bude Nový populár určený? Pre všetkých, ktorým hudba spríjemňuje život, bez toho, aby im ho nahrádzala."
Záludná pasáž. Po istej (neviem ako u koho, ale u mňa dosť dlhej) chvíli náročného premýšľania o tom, ktože je vlastne ona cieľová skupina, prichádza vykúpenie. Stačí prelistovať všetkých 42 strán a sledovať výskyt grafickej ikony s červeným nápisom Katalóg a veľkým číslom. Ide o zákazníkov nakupujúcich v nemenovanom (za inzerciu sa platí) veľkoobchode s hudobninami. Celých čas sa totiž píše takmer výlučne o hudbe, ktorá je v jeho katalógu. A katalóg tvorí tretinu obsahu tohto časopisu. Na to však musíte prísť sami, úvodník vás smeruje inde:
"Náš časopis chce byť partnerom akcií, kde sa ľudia stretávajú a kde sa za pomoci hudby stáva citeľné fluidum."
Tu je kľúčom desiata strana katalógu, ktorá ponúka nasledovné tituly - Ordinace u dvou šlapek, Wilde Mädchen či Meloouny, kozy jako vozy alebo Anal Stars.
"Našou snahou bude ponúknuť fakty aj názory podporené argumentmi, ale zároveň ponechať čitateľom priestor pre vlastný úsudok."
Super, ale čo to znamená v praxi? Najskôr si prečítate rozhovor s autorom nejakej zlej hudby (inak špecialitou šéfredaktora sú okrem čudných metafor aj otázky bez otáznika na konci) a potom sa recenzia na ňom odbaví.
"Oskar nie je žiadny hitmaker. To poprvé (toť argument s váhou večnej pravdy všehomíru, že?). Po druhé - z Martiny vyžmýkal asi toľko, ako z citróna zabudnutého celú zimu v chladničke."
Hehe, konečne úprimný, natvrdo zakričaný vlastný názor. Dobré! Čo ďalej?
"Mačkopes však nechytá ani myši, ani zločincov ako komisár Rex."
Vrcholné dielo súčasného neuchopiteľného metaforizmu. Ale využime detektívnu narážku a pozrime sa, ktože je vlastne táto krvilačná recenzentka. Google, google, povedz že mi, ktože je to Dorota Zervanová? Oj, neznám ja veru takú devu. Iba že by sme dali dokopy mačkopsa z recenzie s mačkopsom v rozhovore.
Oceníme každý podnet zo strany čitateľov. Pokiaľ máte svoj názor na to, čo by v našom časopise nemalo chýbať alebo ak nám máte čo ponúknuť ako autori, neváhajte nám napísať.
Či je čo ponúknuť nevedno, ale pár podnetov sa našlo, tak sme napísali. Možno sa teraz pýtate, aký malo zmysel venovať toľko času a priestoru jednému novému časopisu. Nuž najmä preto, lebo zatiaľ napriek avizovanej dvojmesačnosti doteraz vyšlo iba jediné číslo Nového populáru a všetko nasvedčuje tomu, že ďalší slovenský hudobný časopis má namierené rovnou čiarou do prepadliska dejín.
