Šéf Baletu Slovenského národného divadla Mário Radačovský sa v otváracom predstavení predviedol aj ako excelentný sólista.
Niekto sa dostane k moci náhodou a potom tú moc nechutne zneužíva vo svoj prospech. Hrozné. Našincovi však známe. Koľkokrát sme boli svedkami niečoho podobného? A ani nemusíme ísť tak hlboko do histórie. Balet určite nechcel otváracou premiérou celej sezóny Slovenského národného divadla politizovať, ale podarila sa mu hneď v úvode tanečnej drámy v dvoch dejstvách nadčasovo pravdivá paralela.
Prekážalo iba vŕzganie
Šéf Baletu SND Mário Radačovský chcel titulom Ivan Hrozný pozdvihnúť umeleckú úroveň súboru, najmä pánskej zložky. Podarilo sa mu to nielen v klasike, ale vďaka krásnym prvkom ruského folklóru aj v oblasti charakterového a ľudového tanca. A nezostalo iba pri pánoch.
Počas chorovodu ruských ženičiek, typického folklórneho prvku, sa musel v hľadisku spokojne tváriť aj prítomný Štefan Nosáľ. Chorovody boli pastva pre oči, ktorú akusticky kazilo iba vŕzganie špičiek po javisku. Je to pretrvávajúca chyba novostavby? Alebo chyba baletiek? Objavuje sa už od premiéry Popolvára. Hrozné.
Prvá premiéra Hrozného opäť priviedla na javisko aj samotného Mária Radačovského. Hanbu si rozhodne neurobil. Exceloval v partnerských duetách s Klaudiou Bittererovou. Radačovský môže v partnerských figúrach ísť svojim zverencom príkladom.
Harmonické zohratie partnerov a ľahkosť, s akou tancovali, bez kŕčovitosti presvedčili o emóciách a láske medzi Anastáziou a Ivanom. Bittererová preniesla ľahkosť aj do hereckej stránky, vďaka ktorej dueto po úmrtí syna naplnila priam hmatateľnou bolesťou. Akurát zase vŕzgali špičky. Hrozné.
Cit pre hromadné scény
Choreograf a režisér Libor Vaculík ukázal cit pre hromadné scény. Vďaka kostýmom a choreografii to neboli len pasáže pre oddych sólistov. Ukázal však aj záľubu vo videoprojekcii. Hrozné. Kritizovaný za ňu bol už po premiére Troch mušketierov na bratislavskej Novej scéne. Aj tu by menej bolo viac, Ivan Hrozný by sa bez problémov zaobišiel bez dokrútok.
Kompromisy sa udiali pre nefunkčnú točňu. Scéna mala preto ohúriť svetlami, ale v úvode oboch dejstiev sólistov bodové svetlo občas minulo. Hrozné.
Balet Ivan Hrozný je jemne dokumentárnou drámou, ktorá kladie na súbor vysoké požiadavky. Emočnú náročnosť aj herecký výraz nikto zo sólistov neprepálil, scénu náročnú na kondičku takisto zvládli. Navyše, titul je mimoriadne zrozumiteľný.
Znamená to, že súbor i tvorcovia mysleli na diváka a ich prioritou bolo podať kvalitný umelecký výkon. Skvelé.
Recenzia/divadlo
Sergej Prokofiev, Libor Vaculík: Ivan Hrozný.
Choreografia a réžia: Libor Vaculík. Hudba: Sergej Prokofiev. Scéna: Peter Čanecký. Kostýmy: Roman Šolc. Hudobné naštudovanie: Martin Leginus. Dirigent: Peter Leginus. Hrá: Orchester SND.
Hrajú: Mário Radačovský, Klaudia Bittererová, Roman Novitzky, Viktória Šimončíková, Juraj Žilinčár, Peter Dedinský a zbor Baletu SND.
Prvá premiéra 19. septembra v novej budove SND.
