Výskyt podobných kultúrnych prvkov, ktoré vznikli nezávisle od seba u rôznych národov. Aj takto definuje slovo konvergencie Slovník cudzích slov. Trochu akademické, ale to sa netýka hudby, ktorú predstavuje festival Konvergencie. Do jeho programu sa zmestili rómske spevy, staré židovské piesne, klasici, špičkoví hráči aj nadšení amatéri.
Rabín na pódiu
Tento rok som videl tri koncerty. Každý bol úplne iný a každý skvelý. Začalo sa to vo štvrtok chasidskými piesňami. Že je Miloš Valent famózny huslista, vedia všetci, ktorí poznajú jeho súbor Solamente naturali. Kým on nikdy nehral s Jozefom Luptákom a akordeonistom Borisom Lenkom, pre Barucha Mayersa išlo o totálnu premiéru. Známy bratislavský rabín sa prvýkrát verejne posadil za klavír a ešte do rúk dostal mikrofón.
Staré chasidské melódie sú energické i zádumčivé, štvorica muzikantov si k nim spravila nápadité aranžmány. Mayers má peknú farbu hlasu a ukázal sa aj ako slušný klavirista. Kde kolegom nestačil, nenápadne sa stiahol. Ľudí v sále si definitívne získal čarovnou americkou slovenčinou a šoumenskými vsuvkami. Škoda zlého počasia, táto hudba by lepšie fungovala v menej škrobenej atmofére aká sála zo Zrkadlovej sály Primaciálneho paláca.
Klavír v továrni
Hlavným stanom Konvergencií je Design Factory. Do pekne prerobenej starej industriálnej pamiatky neďaleko autobusovej stanice organizátori priviezli špičkový klavír Bösendorfer z Viedne (vraj sa tam dá požičať lacnejšie). V sobotu sa na ňom hral iba Bartók a Varga. Mŕtvy klasik ožil vďaka bravúrne predvedenému kvintetu, sláčikovému kvartetu klasika žijúceho zasa prospela úprava pomalej časti oproti predpremiére na Pohode.
Nora Škutová, Igor Karško, Milan Radič, Ivana Pristašová, Jozef Lupták a Marián Svetlík nemajú vlastný súbor, v ktorom by pilovali súhru dlhé roky, no ich výkon by mohol obstáť aj pri mnohých špecialistov. Hrali sústredene, s potrebnou energiou, aj s empatiou (hlavne pri sledovaní rytmicky uvoľnených klavírnych liniek Mariána Vargu).
Deti a zase deti
Prvýkrát som bol na koncerte v nedeľu popoludní, ktorý pripravuje klavirista a dirigent Ivan Šiller. Jeho odvážny koncept projektu o tichu zabral. Deti sa ponorili viac do hudby než do vlastného sveta, prekvapivo ich bavili aj skladby autorov 20. storočia a trik so zborom tajne sediacim v sále prekvapil aj rodičov. Keď ešte na pódium vyšiel klaun, na záver ešte rozdával bublifuk a občerstvenie, zjavne spokojné odchádzali všetky generácie.
Nemusíte si práve potrpieť na klasiku, aby ste si obľúbili Konvergencie. Dosť pripomínajú Pohodu – tiež ide o akciu, ktorú postavil na nohy jeden človek, tiež ponúkajú podobnú atmosféru a tiež sa stále rozrastajú. Jozefovi Luptákovi sa čase vrcholiacich príprav deviateho ročníka narodilo tretie dieťa, no všetko stíhal. Riešiť organizátorské detaily, odohrať väčšinu koncertov a moderovať ich, ba dokonca aj v pauzách ešte ukladať kolegom noty do stojanov. Čaká ho však premýšľanie, či to všetko chce robiť aj v budúcnosti, alebo priberie ďalších ľudí.
