Slepé lásky mieria do Los Angeles

Možno s nimi budú mať podobné skúsenosti, ako mal nedávno režisér Matej Mináč so Silou ľudskosti.

BRATISLAVA. V Los Angeles dostanú o pár dní balík. Budú v ňom Slepé lásky. Odosielateľom je naša filmová akadémia, ona rozhodla, že dokument Juraja Lehotského nás bude reprezentovať a súťažiť o Oscara.

Slepé lásky sú krásnym filmom, aké má čaro, to už pochopili aj diváci a kritici na festivale v Cannes i v Toronte.

Treba o nich hovoriť

Teraz ich však budú posudzovať americkí akademici, a od nich možno čakať všetko možné. Naivnosť a idealizmus k podobným cenám dávno nepatria. Skôr sa hovorí o tom, akú loby treba roztočiť, aby sa akademikom chcelo aspoň porozmýšľať.

Ktoré filmy nehovorené po anglicky si americká akadémia vyberie medzi päť posledných, sa dozvieme 22. januára. Producent Slepých lások Marko Škop vie, že v čase hlasovania sa zídu pekné reakcie. „Filmu prospieva promo a promo vytvára každé ocenenie, každá správa, každý rozhovor. Aj to, že sa o ňom práve teraz bavíme,“ vraví.

Prirodzene, najlepšie by bolo, keby sa o Slepých láskach hovorilo v Spojených štátoch - a vyzerá to tak, že sa hovoriť bude. „Už v Cannes za nami prišla Alissa Simon. To je kritička z Variety a na festivale v Palm Spring zostavuje sekciu filmov s národnými nomináciami na cenu americkej akadémie. Povedala, že by Slepé lásky do výberu určite zaradila. Po rozhodnutí našej akadémie podmienku spĺňame a je samozrejmé, že sa tešíme,“ hovorí Marko Škop.

Je celkom možné, že keď budú losangelskí akademici rozhodovať, Lehotského dokument už bude aj v amerických kinách.

Škop hovorí: „Každý film nehovorený po anglicky to má v Amerike ťažké. V Toronte sme však videli, že Slepé lásky vyvolávajú aj v severoamerickom publiku emocionálne vibrácie. Rozhodujeme sa už od Cannes medzi viacerými distribučnými spoločnosťami. Vyjednáva najmä náš obchodný agent, v Toronte sme pri niektorých stretnutiach boli aj my s Jurajom. Zvažovať treba mnoho faktorov, rozhodnúť sa môžeme len raz.“

Pred pár dňami mali Slepé lásky premiéru v Česku. Pražský distribútor k nej pridal aj premietanie špeciálnej verzie pre nevidomých. Teda jasne naznačil, že do kina ide výnimočný film.

V Amerike to bude vyzerať skromnejšie. „Režisér určite pôjde na premiéru a bude k dispozícii médiám. Veľké rockové koncerty okolo toho organizovať nebudeme,“ smeje sa Marko Škop.

Ešte teraz sa smeje

Slovenský film už jednu veľkú cenu nedávno získal. Režisér Matej Mináč s ňou mal celkom zvláštne skúsenosti. Bolo to v roku 2002.

Teda vtedy, keď sa hovorilo o tom úžasnom príbehu Nicholasa Wintona. Muža, ktorý cez druhú svetovú vojnu zachránil stovky židovských detí, tým, že ich posielal do anglických rodín.

Keby nebolo Mináča, dodnes by o tom nikto nevedel, dokonca ani tie deti. Dokument Sila ľudskosti bol preto nevídaným prekvapením, celkom prirodzene dostal cenu Emmy, možno povedať, televízneho Oscara.

Matej Mináč sa ešte dnes smeje, keď si na to spomína. „Vôbec tomu nerozumiem. Keď sme film so spoluscenáristom a strihačom Patrikom Paššom robili, mysleli sme len na jedno. Aby Wintonov príbeh nezmizol. Zrazu sme sa však my stali divákmi a s úžasom sledovali, čo sa s naším filmom deje.“

Aby sa do súťaže dostali, museli splniť podmienku, že dokument ešte žiadna televízia neodvysielala. Ani naša. Žiadne ohlasy teda ešte nemali, ani reakcie. „V súťaži bolo tisíc filmov. Ani účasť vo finále, keď už zostali len štyri filmy, pre nás nič neznamenala. Stále sa hovorí, že na víťazstvo potrebujete lobing - my sme žiadny nemali. Naopak, proti nám stáli silné svetové televízie. A tie majú obrovské možnosti na lobing. Takže my sme si stopercentne, miliónpercentne mysleli, že cenu nedostaneme.“

Cesta zozadu

Mináč s Paššom sa nechali oklamať aj tým, že ich pred začiatkom ceremoniálu posadili úplne dozadu. „Neprekážalo nám to, tešili sme sa, že tam sme a že aspoň môžeme byť úplne pokojní,“ vraví Mináč. „Takže keď nakoniec zaznelo „Power of Good“ a vyvolali nás, najprv sme nereagovali. Aj to na zázname vidieť. Cenu nám odovzdávala herečka zo seriálu Sex v meste - chvíľu nás musela vyzerať.“

Úspech Sily ľudskosti ešte pokračoval. Nicholasa Wintona ocenil americký kongres aj britská kráľovná. Malí Briti majú Wintona aj samotný film v školských osnovách a v roku 2006 sa ním hrdil aj koproducent HBO. On ho do súťaže o Emmy prihlásil tiež, tentoraz do kategórie amerických dokumentov. A znovu sa ocitli až vo finále.

Bathory by neprešla

Najnavštevovanejší slovenský film Bathory sa o našu národnú nomináciu na Oscara nemohol uchádzať.

Slepé lásky vyhrali národnú oscarovú nomináciu spomedzi štyroch filmov. Naša akadémia zaradila do hlasovania aj Démonov, Polčas rozpadu a Muziku. Film Juraja Lehotského je síce dokumentom, ale v kategórii cudzojazyčných filmov to nie je prekážkou. Dôležité je, aby bol film celovečerný a slovenskí tvorcovia v ňom boli väčšinovo zastúpení.

Slovenská filmová a televízna akadémia pozbierala o Slepých láskach všetky požadované správy a dokumenty, včera poslala aj ich filmovú kópiu.

Viac už pre ne urobiť nemôže, len ho so zovretými päsťami vyprevadiť. „Pri Oscaroch určite existujú lobistické skupiny, zvonka sa však hlasovanie ovplyvniť nedá. Ani pre nás nie je také čitateľné, ako napríklad hlasovanie na festivaloch. O Oscaroch rozhoduje veľká skupina akademikov, a v niekoľkých kolách,“ hovorí výkonná viceprezidentka slovenskej aka­démie Zuzana Mistríková.

Vraví, že samozrejmosťou nie je dokonca ani to, že sa slovenský film môže na súťaži zúčastniť. „To, že ste akadémia, ešte na prihlasovanie nestačí. Každý rok sa musíte opätovne akreditovať. A až keď našu žiadosť prijali, poslali nám prihlasovacie lístky s jasne formulovanými kritériami. Na nete by sme ich nenašli.“

Podmienky americkej akadémie nespĺňali filmy Tajnosti, Tobruk, Jahodové víno a Roming, lebo Slovensko má v ich koprodukcii minoritnú účasť. Kritériá nespĺňa ani Bathory, hoci je jeho hlavným producentom slovenská spoločnosť. V jeho prípade je problémom to, že film je nakrútený v anglickom jazyku a že väčšina jeho tvorcov nie sú Slováci.

Producentka Deana Horváthová­-Jakubisková s vyradením z hlasovania nebola spokojná, akadémia riešila jej sťažnosť. „Zastavili sme celý proces hlasovania a napísali do Los Angeles. Overili sme si, či by Bathory mohla prejsť oscarovými kritériami. Prišla nám odpoveď, že nie. Jej nominácia by bola nelegitímna, takže viac sme nemali čo riešiť,“ hovorí Zuzana Mistríková.

Jakubiskov film však zaradila do hlasovania česká akadémia. Ak prešla kritériami o majoritnej účasti českých tvorcov tam, logicky nemohla prejsť rovnakými kritériami aj na Slovensku.

Českí akademici o svojej nominácii rozhodli v utorok. Bathory si však nevybrali, Slepé lásky budú mať za konkurenta Karamazovovcov Petra Zelenku.

(kk)

Slováci na Oscaroch

Obchod na korze, réžia: Ján Kadár a Elmar Klos, Oscar v kategórii cudzojazyčný film za rok 1966. Cena patrila Československu, Ján Kadár bol slovenský režisér a pôvodný jazyk filmu bola slovenčina.

Kolja, réžia: Jan Svěrák, Oscar v kategórii cudzojazyčný film za rok 1997. Hoci ide o český film, nezabudnuteľnú postavu mladej milenky si zahrala slovenská herečka Silvia Šuvadová.

Musíme si pomáhať, réžia:Jan Hřebejk, nominácia v kategórii cudzojazyčný film za rok 2001. Český fim, kde hlavné postavy stvárnili Anna Šišková a Csongor Kassai.

Želary, réžia: Ondrej Trojan, nominácia v kategórii cudzojazyčný film za rok 2004. V českom filme sa objavili aj naši herci (V. Pavlíková, J. Hrčka).

Diablova dielňa, réžia: Stefan Ruzowitzky, Oscar v kategórii cudzojazyčný film za rok 2008. Rakúsko–nemecký film, vznikol však podľa predlohy Adolfa Bur­gera, ktorý sa narodil na Slovensku.

(jak)

Filmu prospieva každá správa, každý rozhovor. Aj to, že sa o ňom práve teraz bavíme,

Marko Škop