Niekedy dávno som videla Brechtovu prvú hru Baal v Prahe. Študenti DAMU sa snažili hru poňať inak, osobito, originálne, alternatívne. No to, ako je možné Baala uchopiť inak, skutočne originálne, mi ukázalo až v sobotu na Divadelnej Nitre holandské Ro Theater. Namiesto Baala - antiautoritatívneho nenásytného muža čakala na javisku žena. Aby bolo jasné, že nespútaného Baala bude hrať ona, namaľovala si v tichosti na brucho poriadny penis, nech ho vidia aj tí v zadných radoch. „Nech žije anarchia a sloboda!“ zakričala, a tým odštartovala dvaapolhodinovú, miestami krutú púť za týmito hodnotami. Nie vždy bolo pre neholandsky hovoriacich divákov ľahké sledovať dej – titulky sa premietali len na horné plátno, atmosféra sa lámala na písmenká bez obrazu alebo na obraz bez významu. Niektorí pritom prišli o krk aj o zážitok. Ja som o nič neprišla, romanticko-dekadentný bojovník proti spoločnosti a jej morálke mal silu a ďalší herci, ktorí zvládali viacero postáv naraz, prichádzali k Baalovi na jeho promiskuitnej ceste za slobodou ako prízraky z iného sveta.
Baal je nekompromisne nemilosrdný. Aj rotterdamské zinscenovanie je odvážne, v duchu Baala neprijíma establišment a mainstream ani v divadelnej forme. Originalite palce hore, aj keď ma v sobotu totálne vyčerpala.
