Konverzačka je u nás považovaná za divadelný druh nehodný skutočného umelca. Akoby záujem o zábavu degradoval diváka na úroveň bezduchého konzumenta hamburgerov. Akoby sme nevedeli, že smiechová terapia je už dávno „rehabilitovaná“.
Pitvanie prežitého
Komédia Španiela Juana Carlosa Rubia Fajčenie je drina s podtitulom Rollingova terapia patrí k hrám, ktoré síce neobjavujú nové vesmíry, ale obratne vykresľujú, akí sme. Dvojicu protagonistov osud zviazal do manželstva, ktoré sa skončilo rozvodom. Jack po rokoch neodolá pokušeniu a navštívi bývalú manželku Susan v jej novom pôsobisku. Má pocit, že mnohé nebolo dopovedané a verí, že práve teraz je ten správny okamih na objasnenie minulosti.
No pitvanie prežitého prináša pre bývalých manželov i pre divákov mnoho prekvapení. Ukazuje sa, že ani jeden nie je svätec, že s pravdou svojvoľne narábali obaja, len aby si upevnili nadvládu nad tým druhým. Rubio je k hrdinom nemilosrdný, odkrýva ich v mnohých diskreditujúcich situáciách a pristihuje ich pri poriadnych klamstvách. Jeho hrdinovia hovoria šťavnatým jazykom aj o tých najintímnejších detailoch, avšak nikdy neskĺznu do vulgarity či lascívností. Za to patrí ocenenie aj prekladateľovi Romanovi Bratovi.
Navyše dramatik hovorí o ťaživých veciach, ktoré môžu postihnúť aj mnohých v hľadisku, s vtipom a nadhľadom. Dramatickým situáciám nechýba sarkazmus. Korunu všetkému dáva záver, keď postaví na hlavu skutočne všetko, čo aspoň trochu pripomínalo počas hry nejakú hodnotu.
Na vážnu nôtu
Rubiova hra chce plastických hercov, pre ktorých pohrávanie sa s fikciou či paradox je akoby prirodzenosťou. Hosťujúci Peter Gábor ich v martinskom SKD našiel vo Františkovi Výrostkovi (Jack) a Jane Oľhovej (Susan). Pre oboch nie sú princípy takéhoto divadla vzdialené. No režisér s protagonistami akoby si pri čítaní Rubiovej hry nasadili čierne okuliare. Sústredili sa viac na vážnu nôtu príbehu, na autorov nadhľad zabudli.
No príliš ťaživé rozoberanie minulosti oslabilo záverečnú pointu, že klamstvo je síce drina, no mnohí ju s ľahkosťou v duši vyhľadávajú. V epizodických postavách Yolmy a Michaela sa uviedli Ľubomíra Krkošková a Dominik Zaprihač, ich komický potenciál v molovo ladenej inscenácii ostal nevyužitý.
A tak ľahkosť komédie prinieslo iba scénické riešenie Jozefa Cillera, divadelne účinné kostýmy Kataríny Holkovej a výborný hudobný výber režiséra. Najnovšia martinská inscenácia je vkusná, zaujímavá, ale viac smiechu by neoslabilo závažnosť Rubiovho textu.
Recenzia
Juan Carlos Rubio: Fajčenie je drina (Rollingova terapia).
Preklad: Roman Brat, dramaturgia: Peter Kováč, scéna: Jozef Ciller, kostýmy: Katarína Holková a.h., výber hudby a réžia: Peter Gábor.
Hrajú: Jana Oľhová, František Výrostko, Ľubomíra Krkošková a Dominik Zaprihač.
Premiéra 26. 9. v Slovenskom komornom divadle Martin.
Autor: Oleg Dlouhý (Autor je divadelný kritik)
