tvrdo, svojím spôsobom je to presné.
Majerníkove začiatky, okrem neskrývanej inšpirácie ostrou matissovskou farebnosťou, vedome provokovali neobratným maliarskym rukopisom a sebavedomým odmietaním baladickoromantického pátosu, objavujúceho sa v tradičných slovenských námetoch.
Akýmsi utvrdením tohto vyhraneného umeleckého postoja bol polročný pobyt v Paríži na prelome rokov 1931 a 1932. Pretĺkajúc sa privátmi predmestia, hladujúc (za pár mesiacov schudol jedenásť kilogramov) a deprimovaný vlastnou biedou, pustil sa do šokujúcej reportáže z parížskych nevestincov, lacných lokálov, scén zo života prostitútok a ich štamgastov.
Diela datované parížskym pobytom sa až na niekoľko výnimiek nezachovali, ale gvaš na papieri Milenci na periférii z roku 1935 je určite jedným z povestných corpus delicti.
Už na prvý pohľad je jasné, že ide o tragédiu, odohranú v lacných kulisách skromnej izby. Nahá žena s podrezaným hrdlom, ležiaca na rozostlanej posteli a (už) oblečený muž, umývajúci si ruky. Len množstvo krvavých kvapiek a škvŕn zámerne vulgarizuje navonok až mrazivo pokojnú atmosféru dokonanej aféry.
Je vidieť, že hladný Majerník blúdiaci po parížskych bulvároch sa nestretol len s dielom obľúbeného Henri Matissa a Marca Chagalla, ale najmä s kresbami Julesa Pascina (Julius Mordechaj Pinkas), maliara, mestského podsvetia a drsného života nočného Paríža.
Pascin ktorý sám spáchal samovraždu, tvrdil, že každý maliar by sa mal rozlúčiť s týmto svetom najneskôr do štyridsiateho piateho roku svojho života. Cyprián Majerník zomrel ako tridsaťšesťročný.
Autor: Beata Jablonská (Autorka je historička umenia )
