Čo hovoríte ľuďom, ktorí nepoznajú vašu hudbu a pýtajú s vás, čo hráte?
„Folk, to je najlepšie vysvetlenie. Je nás dosť. Máme dve violy, bezpražcovú basu, elektrickú gitaru, piesne sú dlhé a hlučné, melódie jednoduché. Hráme emocionálnu hudbu, ktorú sa nám nedarí vždy zahrať tak ako treba, pretože naše možnosti sú sčasti obmedzené.“
Vaša hudba je cinematická. Pripomína mi stav, keď si človek líha sám do postele a v hlave mu bzučia udalosti z predošlého dňa.
„Možno by sa to hodilo na naše staré veci, ale keď si vypočujete náš posledný album, tak ten by vás určite prebudil. Keď sme začínali, písali sme také malé podivné symfónie, ale postupne sa naša hudba stále viac zhlasňovala.“
V minulých rozhovoroch ste povedali, že vás veľmi ovplyvnila punková etika, ale tento žáner nie je vo vašej hudbe počuť.
„Keď som bol mladý a začínal som hrať, tak som počul punk vo všetkom. Dnes to tak nevidím, ale punk je stále tu. Nemyslím tým skupiny s tromi akordmi a bláznivými účesmi, ale skôr punkový postoj, ktorý u nás v Severnej Amerike dnes prevzala folková hudba. Na punku sa mi páčilo, že bol vždy hudbou malých komunít, ktoré ním žili. Je to ideál, ktorý nasledujem hlavne teraz, keď je hudba vytrhnutá zo svojich koreňov.“
Aká hudba vás v mladosti ovplyvnila?
„V prvom rade som sa snažil vysomáriť zo všetkých možných štýlov v hudbe a snažil som sa ich spájať. Hľadal som odpoveď na otázku, aká hudba je dobrá a čím to je, že sa ma dotýka. Milujem hudbu a verím v jej silu. Možno som blázon, ale mám k nej veľký rešpekt.“
Žijete v Montreale, odkiaľ v poslednon období vyšlo niekoľko výborných skupín ako napríklad Arcade Fire alebo The Bersnard Lakes. Existuje tam silná hudobná komunita?
„Samozrejme. Je to vlastne malé mesto. Ľudí z Arcade Fire som poznal, ešte keď začínali. Už tu nežijú, presťahovali sa, keď sa stali slávnymi. V minulých rokoch bol Montreal skvelým miesto na žitie. Bolo tu lacno, ľudia sem prichádzali, pretože tu boli džoby, pri ktorých sa nemuselo makať od rána do večera a popritom sa mohli venovať svojím veciam. Žilo tu veľa umelcov, ale v poslednom čase sa to mení, život je stále drahší, ale viem, že sa to dnes deje vo všetkých mestách na svete.
V známej skupiny Godspeed You! Black Emperor ste hrali inštrumentálne veci, ale vo vašej súčasnej kapele hráte skôr spievané skladby. Založili ste Silver Mt Zion, aby ste mohli robiť pesničky?
„Aj v Mt. Zione sme začali s inštrumentálkami, ale rýchlo sme prešli na pesničky. Svet sa v novom tisícročí zmenil. Slová dokážu oveľa viac. V Godspeed You! Black Emperor sme strávili veľa času tým, že sme sa snažili, aby naša hudba ľuďom niečo hovorila aj bez slov. Ale došlo mi, že slovami sa dokážeme vyjadriť oveľa jasnejšie. Hovorím my, pretože naše pesničky sú kolektívnym dielom. Píšeme songy napríklad o našich priateľoch, ktorí sa snažia žiť spravodlivo a vyrovnane, pretože tento svet nie je príliš dobrým miestom na žitie, ak máte príliš citlivé srdce. Dúfame, že ľudia na celom svete nám porozumejú a cez naše pesničky pochopia naše malé nudné životy. Je to stará pesnička - ľudia sú dobrí, svet je hrozný, ale je v našich silách ho zmeniť.“
Mnohí kritici hovoria dnes, že vďaka internetu sa zrazu vyrojilo veľa dobrej hudby. Čo si o tom myslíte?
„Hudobný priemysel je stále rovnaký, ale internet radikálne zmenil spôsob, ako ľudia počúvajú a vyhľadávajú hudbu. Všetko je však ako predtým. Na vrchole nudné kapely a ich rôzne komiksové verzie. Pod nimi bolo vždy zaujímavé hudobné podhubie.“
VIDEO: A Silver Mt. Zion naživo
Mimo toto turné, hrali ste už niekedy v strednej alebo východnej Európe?
„Hrali sme iba v Slovinsku a Chorvátsku. Takže sme veľmi zvedaví, nadšení, ale zároveň sa aj trochu bojíme.“
Čoho?
„Vždy sa trochu bojím miest, kde som predtým ešte nebol. Nikdy nevieš. Na svete je veľa prekrásnych, ale aj zlých miest.“
Vaša kapela sa volá Silver Mt. Zion. Ako ste došli na tento biblicky znejúci názov. Čo znamená?
„Keď som mal sedemnásť rokov, tak som tento názov objavil v texte piesne jednej kapely a zapamätal si ho na dlhé roky, až sme nakoniec pomenovali našu skupinu. Páči sa nám náš názov, pretože hora Sion v skutočnosti existuje. Je to mystické posvätné miesto pre židov a kresťanov. Dokonca sa často spomína aj v reggae hudbe. Je to v niečo univerzálne, niečo čo majú spoločné ľudia rôznych vierovyznaní.“
Prichádzate na Slovensko, kde 99 percent domácich pozná z kanadskej hudby možno Bryana Adamsa alebo Alanis Morrissette. Čo si o tom myslíte?
„Ha, a to ste zabudli na Nickelback! Samozrejme, máme doma kopu zlých hudobníkov, tak ako v celom svete. Ale viete, že kanadská vláda označila hudbu Bryana Adamsa za nekanadskú? (smiech). Kanada je obrovská krajina, ktorá vlastne nemá poriadnu národnú identitu. Ťažko povedať, čo je kanadské a čo nie.“
