Pucciniho Madama Butterfly, hudobne nádherná tragédia mladučkej gejše Čo-čo-san, patrí medzi divácky najobľúbenejšie príbehy opernej literatúry. Podľa reakcie publika to inak nebude ani v košickej opere.
Štýl režisérky Andrey Hlinkovej je napriek mladému veku konzervatívny. Nehľadá aktualizujúce výklady predlôh, ale citlivo ich aranžuje do podoby, ktorá si divákov získa a vyznávačov moderného divadla príliš neurazí. Spolu s dvornou výtvarníčkou Miriam Struhárovou dáva produkciám žensky páčivý šat. Tu scéna pracuje s variabilnými žalúziami, farebným svietením i efektným bazénom. Spod malého pódia sa vynorí vo chvíľach idyly – v milostnom duete Čo-čo-san a Pinkertona či v radostnom kvetinovom duete Čo-čo-san a Suzuki. Komentuje aj zmar gejšinho šťastia, po samovražde doň klesne jej hlava a bazén sa sfarbí krvou.
Hlinkovej inscenácia netrpí na nedostatky, skôr na prebytky. Detailnosť scénických momentov je kde-tu popisná (kašírované more na blankytnom obzore, čerešňové konáre v kvetinovom duete). Aj ťah po diváckych slzách sa zdá občas okatý. Keď Čo-čo-san ukáže ako triumf synčeka a na scénu vbehne krásne blonďavé chlapčiatko, je to silný moment. Hlinková s dieťaťom pracuje rozumne, zväčša ho otáča chrbtom k publiku, aby neherectvom nerušilo. No anjelik so zopätými ručičkami nad mŕtvym telom mamičky v záverečnom obraze je už navyše.
Hudobná stránka vyšla. Orchester pod vedením talianskeho dirigenta Paola Gatta hrá technicky disciplinovane, citlivo maľuje atmosféru. Japonská sopranistka Yuko Oba je dievčensky krehká Čo-čo-san, s rezervou v dramatických tónoch. Pinkerton tenoristovi Jaroslavovi Dvorskému veľmi sadol, mladý český barytonista Richard Šveda (Sharpless) prekvapil vzácne mužným hlasom.
Produkcia skvele zapadá do filozofie košickej opery, kráčajúcej v ústrety publiku, od ktorého si počas nedávnych rokov odvykla. Nepáchne z nej naftalín a emócie sa len tak lejú – ideálny divácky kus.
Recenzia/opera
Štátne divadlo Košice
G. Puccini: Madama Butterfly
Hud.naštudovanie: Paolo Gatto, zbormajster Šimon Marinčák, scéna a kostýmy Miriam Struhárová, r. Andrea Hlinková
Premiéra: 2. októbra 2008
Autor: Michaela Mojžišová (Autorka je operná publicistka)
