Osobnosť Ľudovíta Štúra (1815 – 1856) a jeho dielo dodnes nie sú dostatočne poznané, „znamená skôr upevňovanie štúrovského mýtu, dovolávanie sa jeho zakladateľských zásluh“. To, čo je často vytrhnuté z historického kontextu, editor podrobne vysvetľuje, uvádza, že Štúr nielen kodifikáciou jazyka, ale aj tlačou (Slovenské národné noviny) chcel spojiť rozdrobenú spoločnosť.
Štúrove noviny pokladá Chmel za prvé moderné slovenské noviny, ktorými politika vchádzala do verejného života, a Štúrov jazyk bol základom, na ktorom postavil národnú ideológiu a na nej politiku samostatného národa. Kniha podrobuje Štúra dôslednému rozboru, orientuje sa „na jeho význam komplexne určujúci epochu literárneho romantizmu a konštituovania politického národa“. Komentáre a vysvetlivky odhaľujú nielen Štúrovu tvorbu a myslenie, ale aj dobu a jej osobnosti; kalendárium života a diela, hoci sú štýlom heslovité, obsahovo a faktograficky sú nesmierne bohaté.
Chmel nemal pri tvorbe tejto knihy isto ľahkú úlohu najmä preto, že Štúrove postoje často vyznievajú až nacionalisticky. Editor však nezaprel svoje úsilie o vysokú objektívnosť tým, že vo svojich textoch sprostredkúva rôzne názory, umne cituje zo Štúrových spisov, ktoré podrobne analyzuje. V istých smeroch sa s nimi stotožňuje, v iných s nimi polemizuje a zasa inde ich autora ospravedlňuje.
Opisuje aj vzťah Štúra a romantických básnikov, ktorý nebol jednotný, nemalú pozornosť venuje politickým udalostiam (mnohé Štúr podnietil) a jeho miestu v nich. Podrobne líči spojenia i názorové rozchody s predstaviteľmi iných národov, osobitne sa venuje slovensko-maďarským vzťahom v 19. storočí („Štúr doslova kanonizoval odmietavý vzťah k Maďarom, ktorý potom platil nielen do rozpadu monarchie, ale i neskôr, vlastne až dodnes.“).
Editor pri analýze Štúrových spisov prichádza k rôznym a najmä zaujímavým záverom. Štúr mal podľa neho „imidž jedného z najvýznamnejších predstaviteľov slovanstva“. Pri diele Slovanstvo a svet budúcnosti odkrýva jeho prinajmenšom zvláštne názory na riešenie slovenskej a slovanskej otázky, uvažuje o jeho megalománii, inklinovaní k autoritárstvu, autokracii, o uctievaní absolutizmu, ba despotizmu, o jeho odpore k parlamentarizmu a konštitucionalizmu.
„V európskych dejinách 19. a 20. storočia vždy pri spoločenských zmenách účinkovali intelektuáli. Epocha kulminujúceho romantizmu, v ktorej Štúr pôsobil, bola epochou nacionalizmu, sprvu kultúrneho, potom politického. Korene všetkých budúcich slovenských fóbií sú z týchto čias a často rovno od Štúra.“ Ak sa Chmel vyjadril, že Štúr bol intelektuál, ktorý jazyk a literatúru podriadil politike, potom takto je ladený aj tento zväzok edície.
Ľudovít Štúr: Dielo. Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV. Bratislava.
Editor Rudolf Chmel.
Autor: Gabriela Rakúsová (Autorka je literárna kritička)
