Je to ako infekcia: roku 1996 nás očaril celovečerný dokumentárny film dvojice scenáristov a režisérov Claude Nuridsanyho s Marie Pérennou Microcosmos zo života hmyzu na bežnej francúzskej lúke. Komentár k nemu v pôvodnej francúzskej verzii narozprával herec Jacques Perrin.
Projekt ho tak nadchol, že v roku 2001 predstavil svoj vlastný dlhý dokumentárny film z prírody Putovanie vtákov. Jedným z pätnástich kameramanov, ktorí preň zaznamenali stovky hodín vzácneho materiálu, bol Laurent Charbonnier, ktorý vlani predstavil svoj vlastný dlhometrážny dokument Zamilované zvieratá.
Obľúbený žáner
Medzitým Nuridsany a Pérennou v roku 2004 dokončili celovečernú filmovú esej o zrode, živote a smrti Genesis, Luc Jacquet rozpracoval epizódu tučniakov z Putovania vtákov do samostatného dlhého dokumentu Putovanie tučniakov, oceneného Oscarom, a ten zasa neskôr pomohol k celosvetovému oscarovému úspechu digitálne animovanému tučniačiemu muzikálu Happy Feet Georga Millera.
Žáner celovečerných snímok odhaľujúcich fascinujúci svet prírody a kombinujúcich dokument s úvahou, esejou i čistokrvnou filmovou poéziou nie je vo svetovej kinematografii všeobecne - a v tej francúzskej špeciálne - ničím novým. Aspoň od prelomových záberov tímu oceánológa Jacqua-Yvesa Cousteaua, zúročených roku 1956 v diele Svet ticha.
Výslednú filmovú podobu mu dal Louis Malle a neoddeliteľnou súčasťou bola hudba Yvesa Baudriera. Výsledok: Oscar i Zlatá palma festivalu v Cannes.
Éra veľkých dokumentárnych hitov do československých kín presiakla azda len v podobe filmov Lietajúci clipper a Volanie divočiny. Renesanciu začala trilógia básnika a filozofa obrazu Godfreya Reggia Koyaanisqatsi, Powaqqatsi a Naqoyqatsi, doplnená prácou Rona Frickeho Baraka.
V Reggiovom cykle je však dominantná myšlienka, obraz a emócie ním vyvolané nesú presne vyšpecifikované posolstvo, ide o meditáciu na autorom dané témy, prístupnú len úzkemu kruhu sofistikovaných divákov.
Dokonalé splynutie obrazu a hudby
Microcosmos bol pre široké divácke vrstvy objavom, zjavením a dovtedy nepoznaným zážitkom práve preto, že harmonicky prepojil popularizáciu, vzdelávanie, využívanie možností nových technológií s naoko prostým rozprávaním o najzákladnejších veciach života s neobyčajnou estetikou.
Charbonnierov film v tomto spôsobe neverbálnej komunikácie pokračuje. Stačí krátky poetický komentár na úvod a záver. Zvyšok sa zaobíde bez slov, ba dokonca i bez vysvetľujúcich a poúčajúcich titulkov.
Je v podstate jedno, aké stvorenia z ktorého kúta našej zeme sledujeme pri dvorení, stavaní hniezd a brlôžkov, párení, liahnutí, rodení a vychovávaní potomkov počas ročného cyklu. Charbonnier nám nechce zmapovať pudy a zvyky či predostrieť kuriozity a zaujímavosti z ríše zvierat.
Prostredníctvom hmyzu, článkonožcov, plazov, obojživelníkov, vtákov a cicavcov, počnúc vážkou a končiac ľudoopom, rozpráva predovšetkým o nás samotných.
Robí tak dokonalým splynutím obrazu s hudbou Philipa Glassa, takže kým oči a uši sa opájajú, myseľ sa môže slobodne rozletieť i do sfér, ktoré inokedy nemá dôvod navštíviť.
Recenzia/film
Zamilované zvieratá (Les Animaux amoureux), Francúzsko 2007, 85 minút.
Vedúci projektu, kamera a réžia: Laurent Charbonnier. Hudba: Philip Glass. Komentár narozprávala: Cécile de France.
Premiéra v SR: 25. 9.
