Do maličkého priestoru ohraničeného nepriehľadným čiernym plátnom sa zmestilo asi 25 ľudí. Hľadisko delilo od javiska biele plátno. Potom nastala tma, ozajstná tma ako v rohu, v ktorej ani po pár minútach nevidíte nič. Keď už–už prichádza úzkostný pocit, strach, že vás niekto sleduje cez infračervené okuliare a chce sa vás dotknúť, v čierňave sa ospalo začína vynárať hmlistý obraz. Prilieta. Pomaly, komótne dostáva identifikovateľné kontúry. Najprv akési kvetiny. Makovice alebo bodliaky? Kým stačíte zaostriť, rozostria sa. A zase čakáte dlhé sekundy. V tme sa postupne vyzráža nahé telo. Na ňom iné nahé telo. Súložia. Pomaly, isto, vytvárajúc impresiu, ktorá sa môže v ktorejkoľvek chvíli rozplynúť. Aj sa tak stane. Kedy? Za necelú polhodinku sa vystrieda niekoľko podobných obrazov. Prežili ste niečo ako neveru vlastným očiam.
Taliansky projekt má názov Pokusy o lietanie a bol jedným z projektov tohtoročnej Divadelnej Nitry na hranici umenia a techniky. Jeho autor Alessandro Panzavolta sa v projekcii pohral so svetlom, optikou a ich vnímaním. V obmedzenom priestore vytvoril takmer neznesiteľné napätie sprevádzané tlmenými zvukovými efektmi, pripomínajúcimi vnútorný hlas tela. Zavrite oči, ponorte sa do vody, objímajte a počúvajte sa.
