VIEDEŇ. Šialenstvo, odrezané ucho, slnečnice a závratné sumy na aukciách. Aj vďaka tomuto poznajú Vincenta van Gogha okrem teoretikov umenia aj laici. Je to krutý paradox, keďže počas jeho krátkeho života sa milujúcemu bratovi Theovi podarilo predať len jeden Vincentov obraz. Aj keď sa ich údajne napokon predalo viac, zmestili sa do zúfalej desiatky.
Dnes je všetko inak. Muž, ktorý za života nemal šťastie na prejavy lásky, a umelec, ktorý nemal šťastie na uznanie, premenil viedenskú Albertinu na vychytené miesto. Ale nie je to také jednoduché. Pred Albertinou sa treba poslušne zoradiť a čakať v rade, kým sa dostanete k pokladnici. Chvíľu to trvá. Počuť tu zmes európskych jazykov, sú tu všetky vekové kategórie, zájazdové autobusy vyhadzujú obdivovateľov van Gogha pred Albertinou.
„Van Gogh je imúnny proti každému komerčnému zneužitiu, nehodí sa na zábavu,“ tvrdí šéf Albertiny Klaus Schröder v rozhovore pre Kurier. Albertina dokazuje, že van Goghova imunita proti „zozábavňovaniu“ nie je celkom pravdivá. Umelcovi obdivovatelia sa preto musia pripraviť na tlačenicu pred obrazmi ako v Louvri či vo Van Gogh Museum v Amsterdame. Dýchanie si na krk a prekrikujúci sa sprievodcovia – aj to znamená van Gogh nanovo.
Komu táto masovka nestačí, môže si ju predĺžiť v múzejnom obchodíku. Aspoň minidžemík s van Goghovým motívom pre vnúčatká alebo ceruzku s jeho portrétom pre kolegyne. Napriek tomu však bližšiu a lepšiu šancu tak skoro nedostaneme.
Van Goghova výstava vo Viedni návštevníkov nenakŕmi povinnou jazdou á la Slnečnice. Jej názov znie Nakreslené obrazy, veď až 89 zo 150 vystavených obrazov predstavujú kresby, a tie nie sú len skice na rozbeh k veľkým dielam. Nakreslené kresby či namaľované obrazy, v Albertine cítiť z každého exponátu van Gogha.
Chudobného umelca, preto mu ako modely poslúžili miestni jednoduchí ľudia, ktorých van Gogh stretával vo svojom živote. Raz poštár, inokedy, po prepustení z ústavu pre duševne chorých, mu zapózoval ako objekt jeho lekár Gachet (tento portrét patrí medzi najdrahšie vydražené obrazy - kupec zaň zaplatil 82, 5 milióna dolárov).
Príroda je umenie
Van Gogh bol presvedčený, že umenie rovná sa človek plus príroda, úroda a vŕby preto patrili na jeho diela ešte predtým, než sa chopil farieb. Každý jeho obraz či kresba je citlivým vyznaním prírode a obyčajným chudobným ľuďom, rozosievačom a sedliačkam, aj keď sa mu do toho občas zaplietla mestská periféria. Aj tá sa, tak ako ostatné motívy, objavovala v jeho dielach preto, že sa objavila aj v jeho živote.
„Zaujíma ma blato a špina,“ tvrdil. Van Goghove slová len podporujú to, čo je z jeho obrazov zrejmé. Chcel autentickosť - nedokázal sa štylizovať, podliehať diktátu módy, tvoriť tak, aby sa naladil na dobový vkus. Maľoval svet okolo v súlade s tým, ako ho prežíval, často výbušne. Vykrivené konáre briez sú desivé, Žltý dom, do ktorého vkladal toľko nádeje o spolunažívaní s kamarátom Paulom Gauguinom, je optimistický, plný energie a nádeje, stromy na obraze Nemocnica v Saint-Rémy pripomínajú ohnivé plamene, ktoré vášnivo blčia.
Hrany sa zaoblili, krivky sa rozpohybovali, hviezdy sa roztočili, ťahy sa menili, vždy v súvislosti s tým, čo Vincent prežíval. A on toho prežíval dosť a intenzívne.
Logická hystéria
Hoci van Gogh miloval farby a tvrdil, že v budúcnosti bude maliarom koloristom, aký ešte nikdy neexistoval, a napriek tomu, že jeho meno sa spája s impresionizmom aj expresionizmom, v Albertine je to ľahko čitateľné. Vincent van Gogh uctieval remeslo kresby a svojimi ťahmi dokázal čarovať rovnako, ako to vedel pri obrazoch s jasnými prenikavými farbami.
Jedinečnosť van Goghovej výstavy v Rakúsku sa skrýva aj v tom, že napriek tomu, že z jeho mena sa stal komerčný kult, prehliadka je naozaj objavná.
Sprievodná hystéria a vysoká návštevnosť je len logická. Van Gogh sa nemýlil, vo svojich ťahoch ani vo svojej viere: „Nemôžem za to, že sa moje obrazy nepredávajú. Ale príde čas, keď ľudia rozpoznajú, že majú väčšiu hodnotu ako peniaze za farbu.“
Vincent van Gogh a Nakreslené obrazy
Narodil sa v roku 1853 v Holandsku a zomrel v roku 1890 vo Francúzsku.
Počas desiatich rokov (1880 - 1890) vytvoril približne 900 malieb a 1100 kresieb.
Albertina na výstavu požičala 150 diel zo 60 zbierok z celého sveta, prehliadka vznikla v spolupráci s Van Gogh Museum v Amsterdame.
Výstavu pripravovali 5 rokov, trvá do 8. decembra 2008.
Vincent van Gogh: Úroda – pole v La Crau, 1888, výrez. |
Vincent van Gogh |
