SME

Tri návody, ako nájsť favorita

Medzi adeptmi najprestížnejšieho svetového literárneho ocenenia sa spomína opäť aj meno českého spisovateľa Arnošta Lustiga.

Jaroslav Seifert v roku 1984, keď získal Nobelovu cenu. Tešil sa z nej len niečo vyše roka, zomrel 10. januára 1986.Jaroslav Seifert v roku 1984, keď získal Nobelovu cenu. Tešil sa z nej len niečo vyše roka, zomrel 10. januára 1986. (Zdroj: ČTK)

BRATISLAVA. Tradične veľké sú očakávania pred vyhlásením Nobelovej ceny za literatúru, ktoré definitívne ukončí Švédska akadémia vied dnes o jednej hodine popoludní. A s tým sa skončia aj tradičné špekulácie o mene šťastlivca, ktorý sa na­vždy zapíše do galérie laureátov najprestížnejšieho svetového literárneho ocenenia a ktorý zinkasuje desať miliónov švédskych korún (33,138 mil. Sk). Existujú minimálne tri scenáre.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vďačný námet pre tipujúcich

Asi najatraktívnejšie je sledovať kurzy stávkovej kancelárie Ladbrokes, ktorá zverejňuje svoje tipovacie zoznamy päťdesiatich spisovateľov. Zástancovia tejto metódy hľadania víťaza (okrem vidiny vlastného prípadného finančného zisku) argumentujú jej úspešnosťou najmä v posledných rokoch, keď sa tipy Ladbrokes zhodli s ná­zorom švédskych akademikov v prípade Johna Maxwella Coetzeeho v roku 2003 a Orhana Pamuka o tri roky neskôr.

SkryťVypnúť reklamu

Ďalším „návodom“ by mohla byť Cena Franza Kafku, ktorá sa udeľuje v Prahe. Je síce pomerne mladá, no už dvakrát jej držitelia v tom istom roku získali aj nobelovku, čo bol prípad Elfriede Jelinekovej (2004) či Harolda Pintera (2005).

Aj z tohto „pravidla“ vychádza nádej známeho českého autora Arnošta Lustiga, ktorého vybrala medzinárodná porota z pätnástich renomovaných svetových spisovateľov.

Nevypočítateľní akademici

A do tretice sa dá spoľahnúť na veľmi charakteristickú črtu Švédskej akadémie vied, ktorou je častá a značná nevypočítateľnosť jej rozhodnutia. Najčerstvejším príkladom je vlaňajšie prekvapivé víťazstvo 88-ročnej Angličanky Doris Lessingovej.

Na obranu poroty však treba povedať, že aj v tejto nevypočítateľnosti možno nájsť pevný bod – tým je fakt, že nečakanosť jej verdiktu má len časový rozmer, no väčšinou išlo o autora, ktorý už na Nobelovu cenu niekedy v minulosti navrhnutý bol.

SkryťVypnúť reklamu

To je aj prípad doteraz jediného českého (a československého) nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Jaroslava Seiferta, ktorý bol predtým márne navrhovaný rozličnými osobnosťami šesťkrát. Naposledy v roku 1981, pri príležitosti osemdesiatych narodenín, aby potom o tri roky jeho triumf bol skutočne celosvetovým prekvapením. Pre československú komunistickú moc navyše veľmi nepríjemným.

Seifert narobil problémy

V tom čase určite najobľúbenejší domáci básnik, ktorý po období poetizmu a Devětsilu načas podľahol komunistickým ideálom, no už koncom 20. rokov ho pre podpis na protigottwaldovskom manifeste vylúčili z komunistickej strany, bol režimom trpený s veľkou nevôľou.

Svoj jasný občiansky postoj potvrdil už na spisovateľskom zjazde v roku 1956, keď prvýkrát verejne upozornil na väznených a zakázaných autorov, neskôr odsúdením invázie Varšavskej zmluvy v roku 1968 a následnou aktívnou účasťou v disente, vrcholiacou podpisom Charty 77. Je len prirodzené, že roky publikoval iba v samizdate.

SkryťVypnúť reklamu

V čase jeho inaugurovania bol básnik ťažko chorý, pripútaný na lôžko a strážený Štátnou bezpečnosťou, a tak cenu v Štokholme prevzala jeho dcéra. Kým vo svete sa písalo o českej poézii, v domácej tlači sa o jeho triumfe objavila len malá zmienka. Napriek tomu sa Seifert stal jediným spisovateľom, pred ktorým kapitulovala vtedajšia moc v Československu.

Opäť to nebude nik z Ameriky

Vychádzajúc predovšetkým z troch uvedených pilierov uvažovania o nadchádzajúcom držiteľovi Nobelovej ceny za rok 2008, spomínajú sa najmä mená talianskeho prozaika a esejistu Claudia Magrisa s kurzom u Ladbrokes 3:1, izraelského autora Amosa Oza či francúzskeho básnika sýrskeho pôvodu Alího Ahmada Saída Asbara, píšuceho pod pseudonymom Adonis.

Popri nich sa objavujú v prognózach Američanka Joyce Carol Oatesová a jej krajan Don DeLillo, Francúzi Jean-Marie Gustave Le Clézio či Yves Bonnefoy, Čech Arnošt Lustig, Nem­ka rumunského pôvodu Herta Müllerová či dánska poetka Inger Christensenová.

SkryťVypnúť reklamu

Bez šancí iste nie sú ani dlhoroční čakatelia Američan Philip Roth, česko-francúzsky románopisec Milan Kundera, Japonec Haruki Murakami, Kanaďanka Margaret Atwoodová či Talian Antonio Tabucchi, napríklad.

V súvislosti so šancami amerických autorov nie je zanedbateľný názor stáleho tajomníka Švédskej akadémie vied Horace Engdahla, ktorý pre The Guardian nedávno povedal, že Američania sa tým, že si málo prekladajú inojazyčnú tvorbu, zbytočne izolujú, pričom ten veľký literárny dialóg prebieha v Európe.

„Napokon, už pätnásť rokov nezískal Nobelovu cenu nijaký Američan,“ argumentoval Horace Engdahl.

Som vraj na pozícii čierneho koňa

Dvadsaťštyri hodín pred dnešným vyhlásením Nobelovej ceny za literatúru trávil jeden z jej viacerých adeptov, český spisovateľ ARNOŠT LUSTIG,v nemocnici. Na otázky SME však odpovedal ochotnea v dobrej nálade.

SkryťVypnúť reklamu

Vy ste už boli párkrát nominovaný na Nobelovu cenu. Myslíte si, že táto tohtoročná šanca je väčšia ako tie predošlé?

„Nie, nemyslím si to. Najbližšie k cene som bol pred piatimi rokmi, keď sme boli rovnocenní súperi s maďarským spisovateľom Imre Kertészom, ktorý ju nakoniec získal. Nemyslím si, že to teraz získam, ale je to príjemný pocit, že som sa dostal tak ďaleko. Navrhnutých je vari tisíc spisovateľov. Volali mi zo stávkovej kancelárie z New Yorku, že som na pozícii čierneho koňa so šancou 21:1. Ale vzápätí volali z Londýna, že som na štrnástom mieste. Takže beriem to tak trochu aj ako zábavu.“

O pár dní si prevezmete v Prahe Cenu Franza Kafku. Myslíte si, že to zavážilo pri vašej nominácii na Nobelovu cenu?

„Kafkovu cenu si naozaj veľmi vážim, lebo je to jedna z najprestížnejších svetových pôct. Možno si švédski akademici všimli, že nedávno ju dostali Elfriede Jelineková a Harold Pinter, ktorí sa potom v tom istom roku stali laureátmi Nobelovej ceny. Takže to možno zavážilo pri mojej nominácii. Ale najviac si vážim, že Kafkovu cenu som dostal po jednomyseľnom rozhodnutí medzinárodnej odbornej poroty, v ktorej bol okrem iných kapacít aj Marcel Reich-Ranicki, považovaný za jedného z najlepších literárnych kritikov na svete.“

SkryťVypnúť reklamu

Myslíte, že pri nobelovskej nominácii zohráva úlohu aj vaša večná téma, ktorou je holokaust?

„Nie. Téma nerozhoduje, rozhoduje kvalita. Ale keď sme pri tej téme, myslím, že bude aktuálna ešte desaťtisíc rokov, lebo vraždenie nevinných je neprijateľné pre ľudstvo. V koncentračných táboroch bolo zabitých dvanásť miliónov nevinných ľudí, z toho polovicu tvorili Židia. A Židia, lebo veria v slovo a pamäť, o tom hovoria viac než druhí.“

Čo vás najviac zaujíma na písaní o živote v koncentračných táboroch?

„Nemyslím si, že píšem len o koncentračných táboroch, píšem o ľuďoch pod tlakom, ktorí sú v situáciách medzi životom a smrťou a musia v sebe nájsť spôsob, ako prežiť. Za akú cenu? Ako si človek dokáže vybrať medzi dobrom a zlom, správnym a nesprávnym a spravodlivým a nespravodlivým. Aby ten človek nechcel byť šťastnejší na úkor niekoho nešťastnejšieho. Píšem o charaktere ľudí. Zaujíma ich zápas, ako jednotlivec vyhráva alebo prehráva. Ja som, samozrejme, radšej, keď uspeje, a píšem o ľuďoch, ktorí sú lepší na konci svojho rozhodnutia než na začiatku. Dokážu sa rozhodnúť, ale môže ich to stáť veľkú cenu, môže ich to stáť aj život.“

SkryťVypnúť reklamu

Viaceré vaše knihy vychádzajú aj v slovenčine.

„Už ich bude päť a som na to taký pyšný, ako keby mi vyšli v Japonsku alebo v Amerike. Milujem slovenský jazyk, to nie je lichôtka, znie ako spev. Knihy, vydané Múzeom židovskej kultúry sú vďaka Milanovi Veselému navyše krásne graficky upravené.“

Komu by ste dopriali tohtoročnú Nobelovu cenu?

„Prial by som to Kunderovi, Škvoreckému, Vaculíkovi, Klímovi, prial by som to českým spisovateľom.“

Alexander Balogh

Arnošt Lustig

ČTK


Kliknite - obrázok zväčšíte.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Za 30 rokov videl v autoškole všeličo. Vodiči už nie sú tak zruční
  2. Trhy, história aj all inclusive. Kam k moru v Tunisku?
  3. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  4. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  5. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  6. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  7. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  8. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  1. Záhradkári, pracujte len ráno a večer
  2. Trhy, história aj all inclusive. Kam k moru v Tunisku?
  3. OTS: LESY SR sa dištancujú od nepravdivých tvrdení
  4. Influenceri vzali na dovolenku ľudí, ktorých nepoznali
  5. Uprostred leta prichádza princ na bielom koni
  6. Letná revolúcia a špeciál o mužoch a našich svetoch
  7. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  8. Stanovisko LESY Slovenskej republiky, š. p.
  1. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby 13 546
  2. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu 8 383
  3. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné? 2 876
  4. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo 2 732
  5. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 2 271
  6. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta 2 169
  7. Čo môže spôsobiť minúta navyše pri pražení kávy? 1 979
  8. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 1 602
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (13. - 19.6.1925)
  2. Eva Gallova: Vyšetrovanie podozrivej smrti slávneho maliara Raffaela Santi a druhý raz bol slávnostne pochovaný
  3. Daniel Bíro: Komiksy manga sú v súčasnosti tále populárne a obľúbené. Vedeli ste, že majú charakteristický štýl kresby a čítania?
  4. Melita Gwerková: Keď sa múza stane slávnejšou ako jej obdivovateľ
  5. Zuza Fialová: Viac konzumu - viac nešťastia. Súmrak modernity v dvoch zásadných knihách.
  6. Katarína Mikolášová: Banja Luka je dnes živým centrom kultúry a turistiky
  7. Adriana Boysová: Volajme ho Sam. Vypočutý Bohom.
  8. Martin Šuraba: Harry Potter: Čarodejnícky almanach
  1. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej. 24 425
  2. Viktor Pamula: Fico je nebezpečný 16 583
  3. Michael Achberger: Prestaňte rátať kalórie. Toto vás naučí chudnúť jednoduchšie! 12 157
  4. Ján Valchár: Delúzia svätých Cyrila a Metoda 7 601
  5. Juraj Kumičák: Ako Cyril a Metod fašistom pomáhali... 6 843
  6. Dávid Polák: Denník Dezoláta 6 532
  7. Ivan Čáni: Blaha a Kaliňák junior narazili ale napriek tomu ďalej ohlupujú svoj už aj tak dostatočne ohlúpený fan club. 6 111
  8. Rastislav Puchala: Ficovo devínske šialenstvo 5 044
  1. Marcel Rebro: Dúhová facka pre červených: Ako si Smeráci vylámali zuby na Volkswagene
  2. Marcel Rebro: Matúš Šutaj Eštok zachraňuje východ po povodniach: z pláže na Sardínii
  3. INESS: Aké je (ne)produktívne zdravotníctvo?
  4. Marcel Rebro: Prezident v maskáčoch: Pellegrini sa ide hrať na vojačika, zatiaľ čo krajina horí
  5. Marcel Rebro: Fico medzi čajom a oknom: Moskva nerada, keď sa kamoši pretvarujú
  6. Věra Tepličková: Krutá rana pre opozíciu: Minister Takáč opäť nakupoval potraviny
  7. Post Bellum SK: Pán minister, nacistickému Nemecku nikto nič neodpustil
  8. Marian Nanias: Systém emisných povoleniek v EÚ.
SkryťZatvoriť reklamu