V ŠTOKHOLME DNES UDELIA NOBELOVU CENU ZA LITERATÚRU. O VÍŤAZOVI SA DÁ OPÄŤ LEN ŠPEKULOVAŤ

Tri návody, ako nájsť favorita

Medzi adeptmi najprestížnejšieho svetového literárneho ocenenia sa spomína opäť aj meno českého spisovateľa Arnošta Lustiga.

Jaroslav Seifert v roku 1984, keď získal Nobelovu cenu. Tešil sa z nej len niečo vyše roka, zomrel 10. januára 1986.(Zdroj: ČTK)

BRATISLAVA. Tradične veľké sú očakávania pred vyhlásením Nobelovej ceny za literatúru, ktoré definitívne ukončí Švédska akadémia vied dnes o jednej hodine popoludní. A s tým sa skončia aj tradičné špekulácie o mene šťastlivca, ktorý sa na­vždy zapíše do galérie laureátov najprestížnejšieho svetového literárneho ocenenia a ktorý zinkasuje desať miliónov švédskych korún (33,138 mil. Sk). Existujú minimálne tri scenáre.

Vďačný námet pre tipujúcich

Asi najatraktívnejšie je sledovať kurzy stávkovej kancelárie Ladbrokes, ktorá zverejňuje svoje tipovacie zoznamy päťdesiatich spisovateľov. Zástancovia tejto metódy hľadania víťaza (okrem vidiny vlastného prípadného finančného zisku) argumentujú jej úspešnosťou najmä v posledných rokoch, keď sa tipy Ladbrokes zhodli s ná­zorom švédskych akademikov v prípade Johna Maxwella Coetzeeho v roku 2003 a Orhana Pamuka o tri roky neskôr.

Ďalším „návodom“ by mohla byť Cena Franza Kafku, ktorá sa udeľuje v Prahe. Je síce pomerne mladá, no už dvakrát jej držitelia v tom istom roku získali aj nobelovku, čo bol prípad Elfriede Jelinekovej (2004) či Harolda Pintera (2005).

Aj z tohto „pravidla“ vychádza nádej známeho českého autora Arnošta Lustiga, ktorého vybrala medzinárodná porota z pätnástich renomovaných svetových spisovateľov.

Nevypočítateľní akademici

A do tretice sa dá spoľahnúť na veľmi charakteristickú črtu Švédskej akadémie vied, ktorou je častá a značná nevypočítateľnosť jej rozhodnutia. Najčerstvejším príkladom je vlaňajšie prekvapivé víťazstvo 88-ročnej Angličanky Doris Lessingovej.

Na obranu poroty však treba povedať, že aj v tejto nevypočítateľnosti možno nájsť pevný bod – tým je fakt, že nečakanosť jej verdiktu má len časový rozmer, no väčšinou išlo o autora, ktorý už na Nobelovu cenu niekedy v minulosti navrhnutý bol.

To je aj prípad doteraz jediného českého (a československého) nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Jaroslava Seiferta, ktorý bol predtým márne navrhovaný rozličnými osobnosťami šesťkrát. Naposledy v roku 1981, pri príležitosti osemdesiatych narodenín, aby potom o tri roky jeho triumf bol skutočne celosvetovým prekvapením. Pre československú komunistickú moc navyše veľmi nepríjemným.

Seifert narobil problémy

V tom čase určite najobľúbenejší domáci básnik, ktorý po období poetizmu a Devětsilu načas podľahol komunistickým ideálom, no už koncom 20. rokov ho pre podpis na protigottwaldovskom manifeste vylúčili z komunistickej strany, bol režimom trpený s veľkou nevôľou.

Svoj jasný občiansky postoj potvrdil už na spisovateľskom zjazde v roku 1956, keď prvýkrát verejne upozornil na väznených a zakázaných autorov, neskôr odsúdením invázie Varšavskej zmluvy v roku 1968 a následnou aktívnou účasťou v disente, vrcholiacou podpisom Charty 77. Je len prirodzené, že roky publikoval iba v samizdate.

V čase jeho inaugurovania bol básnik ťažko chorý, pripútaný na lôžko a strážený Štátnou bezpečnosťou, a tak cenu v Štokholme prevzala jeho dcéra. Kým vo svete sa písalo o českej poézii, v domácej tlači sa o jeho triumfe objavila len malá zmienka. Napriek tomu sa Seifert stal jediným spisovateľom, pred ktorým kapitulovala vtedajšia moc v Československu.

Opäť to nebude nik z Ameriky

Vychádzajúc predovšetkým z troch uvedených pilierov uvažovania o nadchádzajúcom držiteľovi Nobelovej ceny za rok 2008, spomínajú sa najmä mená talianskeho prozaika a esejistu Claudia Magrisa s kurzom u Ladbrokes 3:1, izraelského autora Amosa Oza či francúzskeho básnika sýrskeho pôvodu Alího Ahmada Saída Asbara, píšuceho pod pseudonymom Adonis.

Popri nich sa objavujú v prognózach Američanka Joyce Carol Oatesová a jej krajan Don DeLillo, Francúzi Jean-Marie Gustave Le Clézio či Yves Bonnefoy, Čech Arnošt Lustig, Nem­ka rumunského pôvodu Herta Müllerová či dánska poetka Inger Christensenová.

Bez šancí iste nie sú ani dlhoroční čakatelia Američan Philip Roth, česko-francúzsky románopisec Milan Kundera, Japonec Haruki Murakami, Kanaďanka Margaret Atwoodová či Talian Antonio Tabucchi, napríklad.

V súvislosti so šancami amerických autorov nie je zanedbateľný názor stáleho tajomníka Švédskej akadémie vied Horace Engdahla, ktorý pre The Guardian nedávno povedal, že Američania sa tým, že si málo prekladajú inojazyčnú tvorbu, zbytočne izolujú, pričom ten veľký literárny dialóg prebieha v Európe.

„Napokon, už pätnásť rokov nezískal Nobelovu cenu nijaký Američan,“ argumentoval Horace Engdahl.

Som vraj na pozícii čierneho koňa

Dvadsaťštyri hodín pred dnešným vyhlásením Nobelovej ceny za literatúru trávil jeden z jej viacerých adeptov, český spisovateľ ARNOŠT LUSTIG,v nemocnici. Na otázky SME však odpovedal ochotnea v dobrej nálade.

Vy ste už boli párkrát nominovaný na Nobelovu cenu. Myslíte si, že táto tohtoročná šanca je väčšia ako tie predošlé?

„Nie, nemyslím si to. Najbližšie k cene som bol pred piatimi rokmi, keď sme boli rovnocenní súperi s maďarským spisovateľom Imre Kertészom, ktorý ju nakoniec získal. Nemyslím si, že to teraz získam, ale je to príjemný pocit, že som sa dostal tak ďaleko. Navrhnutých je vari tisíc spisovateľov. Volali mi zo stávkovej kancelárie z New Yorku, že som na pozícii čierneho koňa so šancou 21:1. Ale vzápätí volali z Londýna, že som na štrnástom mieste. Takže beriem to tak trochu aj ako zábavu.“

O pár dní si prevezmete v Prahe Cenu Franza Kafku. Myslíte si, že to zavážilo pri vašej nominácii na Nobelovu cenu?

„Kafkovu cenu si naozaj veľmi vážim, lebo je to jedna z najprestížnejších svetových pôct. Možno si švédski akademici všimli, že nedávno ju dostali Elfriede Jelineková a Harold Pinter, ktorí sa potom v tom istom roku stali laureátmi Nobelovej ceny. Takže to možno zavážilo pri mojej nominácii. Ale najviac si vážim, že Kafkovu cenu som dostal po jednomyseľnom rozhodnutí medzinárodnej odbornej poroty, v ktorej bol okrem iných kapacít aj Marcel Reich-Ranicki, považovaný za jedného z najlepších literárnych kritikov na svete.“

Myslíte, že pri nobelovskej nominácii zohráva úlohu aj vaša večná téma, ktorou je holokaust?

„Nie. Téma nerozhoduje, rozhoduje kvalita. Ale keď sme pri tej téme, myslím, že bude aktuálna ešte desaťtisíc rokov, lebo vraždenie nevinných je neprijateľné pre ľudstvo. V koncentračných táboroch bolo zabitých dvanásť miliónov nevinných ľudí, z toho polovicu tvorili Židia. A Židia, lebo veria v slovo a pamäť, o tom hovoria viac než druhí.“

Čo vás najviac zaujíma na písaní o živote v koncentračných táboroch?

„Nemyslím si, že píšem len o koncentračných táboroch, píšem o ľuďoch pod tlakom, ktorí sú v situáciách medzi životom a smrťou a musia v sebe nájsť spôsob, ako prežiť. Za akú cenu? Ako si človek dokáže vybrať medzi dobrom a zlom, správnym a nesprávnym a spravodlivým a nespravodlivým. Aby ten človek nechcel byť šťastnejší na úkor niekoho nešťastnejšieho. Píšem o charaktere ľudí. Zaujíma ich zápas, ako jednotlivec vyhráva alebo prehráva. Ja som, samozrejme, radšej, keď uspeje, a píšem o ľuďoch, ktorí sú lepší na konci svojho rozhodnutia než na začiatku. Dokážu sa rozhodnúť, ale môže ich to stáť veľkú cenu, môže ich to stáť aj život.“

Viaceré vaše knihy vychádzajú aj v slovenčine.

„Už ich bude päť a som na to taký pyšný, ako keby mi vyšli v Japonsku alebo v Amerike. Milujem slovenský jazyk, to nie je lichôtka, znie ako spev. Knihy, vydané Múzeom židovskej kultúry sú vďaka Milanovi Veselému navyše krásne graficky upravené.“

Komu by ste dopriali tohtoročnú Nobelovu cenu?

„Prial by som to Kunderovi, Škvoreckému, Vaculíkovi, Klímovi, prial by som to českým spisovateľom.“

Alexander Balogh
Arnošt Lustig
ČTK


Kliknite - obrázok zväčšíte.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  4. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  5. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  6. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  7. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  8. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  9. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  10. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  1. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  2. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  3. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  4. Nová michalovská nemocnica otvorí brány: toto musíte vidieť!
  5. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  6. Mladí vodiči preferujú čoraz silnejšie autá
  7. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  8. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  9. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  10. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 8 405
  2. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 7 347
  3. Moskva alebo Petrohrad? 4 321
  4. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 3 476
  5. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 2 884
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 2 764
  7. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 2 310
  8. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 081
  9. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 1 731
  10. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť 1 601

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Najskôr rozdal cukríky, potom nariadil zabíjanie. Bosnianskeho mäsiara odsúdili

Niektorí Mladiča považujú za vojnového hrdinu, iní za kriminálnika. Rozsudok ich názor nezmení.

ARCHÍVNY ROZHOVOR

Nedžad Avdič: Chlapec, ktorý prežil vlastnú smrť v Srebrenici

Rozhovor s mužom, ktorý vraždenie v Srebrenici prežil.

KOMENTÁRE

Bezdôsledkový Smer nám zahral komédiu

Smer je len napodobenina s niekoľkými vonkajšími znakmi politickej strany.

SVET

Mladič dostal za zverstvá v Bosne doživotie

Priznali mu zodpovednosť za etnické čistky aj za genocídu v Srebrenici.

Neprehliadnite tiež

Nič úprimné nevie povedať, aj tak je Taylor Swift najpredávanejšou speváčkou

Spieva o mužoch, na ktorých chce zabudnúť. Výsledkom je ukričaný album.

ROZHOVOR

Jeremy Renner pre SME: Ako Johnny Depp neskončím, víno za 5000 mi musíte kúpiť vy

Americký herec prišiel na rozhovor, aj keď mal obe ruky zlomené.

RECENZIA

Tomáš Maštalír sa zmenil na netvora, Zuzana Fialová hrá najlepšie samu seba

SND si vzalo ťažkú úlohu: na scénu prinieslo drsný príbeh Richarda III.

Českú fotografiu roka vyhral Slovák. Ukázal sfanatizovaný dav

Martin Bandžák vyhral Czech Press Photo už aj v minulosti. Pozrite si ostatných víťazov.