V ŠTOKHOLME DNES UDELIA NOBELOVU CENU ZA LITERATÚRU. O VÍŤAZOVI SA DÁ OPÄŤ LEN ŠPEKULOVAŤ

Tri návody, ako nájsť favorita

Medzi adeptmi najprestížnejšieho svetového literárneho ocenenia sa spomína opäť aj meno českého spisovateľa Arnošta Lustiga.

Jaroslav Seifert v roku 1984, keď získal Nobelovu cenu. Tešil sa z nej len niečo vyše roka, zomrel 10. januára 1986.(Zdroj: ČTK)

BRATISLAVA. Tradične veľké sú očakávania pred vyhlásením Nobelovej ceny za literatúru, ktoré definitívne ukončí Švédska akadémia vied dnes o jednej hodine popoludní. A s tým sa skončia aj tradičné špekulácie o mene šťastlivca, ktorý sa na­vždy zapíše do galérie laureátov najprestížnejšieho svetového literárneho ocenenia a ktorý zinkasuje desať miliónov švédskych korún (33,138 mil. Sk). Existujú minimálne tri scenáre.

Vďačný námet pre tipujúcich

Asi najatraktívnejšie je sledovať kurzy stávkovej kancelárie Ladbrokes, ktorá zverejňuje svoje tipovacie zoznamy päťdesiatich spisovateľov. Zástancovia tejto metódy hľadania víťaza (okrem vidiny vlastného prípadného finančného zisku) argumentujú jej úspešnosťou najmä v posledných rokoch, keď sa tipy Ladbrokes zhodli s ná­zorom švédskych akademikov v prípade Johna Maxwella Coetzeeho v roku 2003 a Orhana Pamuka o tri roky neskôr.

Ďalším „návodom“ by mohla byť Cena Franza Kafku, ktorá sa udeľuje v Prahe. Je síce pomerne mladá, no už dvakrát jej držitelia v tom istom roku získali aj nobelovku, čo bol prípad Elfriede Jelinekovej (2004) či Harolda Pintera (2005).

Aj z tohto „pravidla“ vychádza nádej známeho českého autora Arnošta Lustiga, ktorého vybrala medzinárodná porota z pätnástich renomovaných svetových spisovateľov.

Nevypočítateľní akademici

A do tretice sa dá spoľahnúť na veľmi charakteristickú črtu Švédskej akadémie vied, ktorou je častá a značná nevypočítateľnosť jej rozhodnutia. Najčerstvejším príkladom je vlaňajšie prekvapivé víťazstvo 88-ročnej Angličanky Doris Lessingovej.

Na obranu poroty však treba povedať, že aj v tejto nevypočítateľnosti možno nájsť pevný bod – tým je fakt, že nečakanosť jej verdiktu má len časový rozmer, no väčšinou išlo o autora, ktorý už na Nobelovu cenu niekedy v minulosti navrhnutý bol.

To je aj prípad doteraz jediného českého (a československého) nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Jaroslava Seiferta, ktorý bol predtým márne navrhovaný rozličnými osobnosťami šesťkrát. Naposledy v roku 1981, pri príležitosti osemdesiatych narodenín, aby potom o tri roky jeho triumf bol skutočne celosvetovým prekvapením. Pre československú komunistickú moc navyše veľmi nepríjemným.

Seifert narobil problémy

V tom čase určite najobľúbenejší domáci básnik, ktorý po období poetizmu a Devětsilu načas podľahol komunistickým ideálom, no už koncom 20. rokov ho pre podpis na protigottwaldovskom manifeste vylúčili z komunistickej strany, bol režimom trpený s veľkou nevôľou.

Svoj jasný občiansky postoj potvrdil už na spisovateľskom zjazde v roku 1956, keď prvýkrát verejne upozornil na väznených a zakázaných autorov, neskôr odsúdením invázie Varšavskej zmluvy v roku 1968 a následnou aktívnou účasťou v disente, vrcholiacou podpisom Charty 77. Je len prirodzené, že roky publikoval iba v samizdate.

V čase jeho inaugurovania bol básnik ťažko chorý, pripútaný na lôžko a strážený Štátnou bezpečnosťou, a tak cenu v Štokholme prevzala jeho dcéra. Kým vo svete sa písalo o českej poézii, v domácej tlači sa o jeho triumfe objavila len malá zmienka. Napriek tomu sa Seifert stal jediným spisovateľom, pred ktorým kapitulovala vtedajšia moc v Československu.

Opäť to nebude nik z Ameriky

Vychádzajúc predovšetkým z troch uvedených pilierov uvažovania o nadchádzajúcom držiteľovi Nobelovej ceny za rok 2008, spomínajú sa najmä mená talianskeho prozaika a esejistu Claudia Magrisa s kurzom u Ladbrokes 3:1, izraelského autora Amosa Oza či francúzskeho básnika sýrskeho pôvodu Alího Ahmada Saída Asbara, píšuceho pod pseudonymom Adonis.

Popri nich sa objavujú v prognózach Američanka Joyce Carol Oatesová a jej krajan Don DeLillo, Francúzi Jean-Marie Gustave Le Clézio či Yves Bonnefoy, Čech Arnošt Lustig, Nem­ka rumunského pôvodu Herta Müllerová či dánska poetka Inger Christensenová.

Bez šancí iste nie sú ani dlhoroční čakatelia Američan Philip Roth, česko-francúzsky románopisec Milan Kundera, Japonec Haruki Murakami, Kanaďanka Margaret Atwoodová či Talian Antonio Tabucchi, napríklad.

V súvislosti so šancami amerických autorov nie je zanedbateľný názor stáleho tajomníka Švédskej akadémie vied Horace Engdahla, ktorý pre The Guardian nedávno povedal, že Američania sa tým, že si málo prekladajú inojazyčnú tvorbu, zbytočne izolujú, pričom ten veľký literárny dialóg prebieha v Európe.

„Napokon, už pätnásť rokov nezískal Nobelovu cenu nijaký Američan,“ argumentoval Horace Engdahl.

Som vraj na pozícii čierneho koňa

Dvadsaťštyri hodín pred dnešným vyhlásením Nobelovej ceny za literatúru trávil jeden z jej viacerých adeptov, český spisovateľ ARNOŠT LUSTIG,v nemocnici. Na otázky SME však odpovedal ochotnea v dobrej nálade.

Vy ste už boli párkrát nominovaný na Nobelovu cenu. Myslíte si, že táto tohtoročná šanca je väčšia ako tie predošlé?

„Nie, nemyslím si to. Najbližšie k cene som bol pred piatimi rokmi, keď sme boli rovnocenní súperi s maďarským spisovateľom Imre Kertészom, ktorý ju nakoniec získal. Nemyslím si, že to teraz získam, ale je to príjemný pocit, že som sa dostal tak ďaleko. Navrhnutých je vari tisíc spisovateľov. Volali mi zo stávkovej kancelárie z New Yorku, že som na pozícii čierneho koňa so šancou 21:1. Ale vzápätí volali z Londýna, že som na štrnástom mieste. Takže beriem to tak trochu aj ako zábavu.“

O pár dní si prevezmete v Prahe Cenu Franza Kafku. Myslíte si, že to zavážilo pri vašej nominácii na Nobelovu cenu?

„Kafkovu cenu si naozaj veľmi vážim, lebo je to jedna z najprestížnejších svetových pôct. Možno si švédski akademici všimli, že nedávno ju dostali Elfriede Jelineková a Harold Pinter, ktorí sa potom v tom istom roku stali laureátmi Nobelovej ceny. Takže to možno zavážilo pri mojej nominácii. Ale najviac si vážim, že Kafkovu cenu som dostal po jednomyseľnom rozhodnutí medzinárodnej odbornej poroty, v ktorej bol okrem iných kapacít aj Marcel Reich-Ranicki, považovaný za jedného z najlepších literárnych kritikov na svete.“

Myslíte, že pri nobelovskej nominácii zohráva úlohu aj vaša večná téma, ktorou je holokaust?

„Nie. Téma nerozhoduje, rozhoduje kvalita. Ale keď sme pri tej téme, myslím, že bude aktuálna ešte desaťtisíc rokov, lebo vraždenie nevinných je neprijateľné pre ľudstvo. V koncentračných táboroch bolo zabitých dvanásť miliónov nevinných ľudí, z toho polovicu tvorili Židia. A Židia, lebo veria v slovo a pamäť, o tom hovoria viac než druhí.“

Čo vás najviac zaujíma na písaní o živote v koncentračných táboroch?

„Nemyslím si, že píšem len o koncentračných táboroch, píšem o ľuďoch pod tlakom, ktorí sú v situáciách medzi životom a smrťou a musia v sebe nájsť spôsob, ako prežiť. Za akú cenu? Ako si človek dokáže vybrať medzi dobrom a zlom, správnym a nesprávnym a spravodlivým a nespravodlivým. Aby ten človek nechcel byť šťastnejší na úkor niekoho nešťastnejšieho. Píšem o charaktere ľudí. Zaujíma ich zápas, ako jednotlivec vyhráva alebo prehráva. Ja som, samozrejme, radšej, keď uspeje, a píšem o ľuďoch, ktorí sú lepší na konci svojho rozhodnutia než na začiatku. Dokážu sa rozhodnúť, ale môže ich to stáť veľkú cenu, môže ich to stáť aj život.“

Viaceré vaše knihy vychádzajú aj v slovenčine.

„Už ich bude päť a som na to taký pyšný, ako keby mi vyšli v Japonsku alebo v Amerike. Milujem slovenský jazyk, to nie je lichôtka, znie ako spev. Knihy, vydané Múzeom židovskej kultúry sú vďaka Milanovi Veselému navyše krásne graficky upravené.“

Komu by ste dopriali tohtoročnú Nobelovu cenu?

„Prial by som to Kunderovi, Škvoreckému, Vaculíkovi, Klímovi, prial by som to českým spisovateľom.“

Alexander Balogh
Arnošt Lustig
ČTK


Kliknite - obrázok zväčšíte.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 35 707
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 23 718
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 16 996
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 15 417
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 560
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 562
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 4 519
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 486
  9. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 3 020
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 655

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Po hrade jazdili na trojkolkách, aj robili omše. Boli sme u posledného grófa Šternberka

Súkromný hrad patrí takmer osemsto rokov jednému rodu.

SVET

Únia zatvára hranice. Opúšťa tým myšlienky Schengenu

Z núdzových opatrení sa stávajú dlhodobé.

PLUS

Prísne tajné. Ako sa zrodila najhoršia zbraň v dejinách

Ako sa vznikla najhoršia zbraň ľudstva.

Neprehliadnite tiež

Akoby našli novú miestnosť veľkej pyramídy. Vydali stratený album Johna Coltrana

Novinka najlepšieho saxofonistu mala ťažkú cestu k poslucháčom.

O futbalistoch uviaznutých v jaskyni vznikne film, Thajsko dohliadne na nakrúcanie

Udalosť vyvolala celosvetový záujem a upútala pozornosť mnohých zahraničných režisérov.

V uliciach Palerma: bez matky rodu nie sú muži schopní vykonať nič

Talianska Emma Dante nakrútila skromný, ale impozantný film.

Prečo sa tak nenávidíte? Prví diváci nedokázali muzikál West Side Story odsedieť do konca

V legendárnom filme našiel Steven Spielberg vysnívanú tému.