Bolo, napriek tomu, že to zároveň vyzeralo aj romanticky a exoticky.
Film Všetci prezidentovi muži rozpráva vzrušujúci príbeh o Watergate. Novinári z denníka The Washington Post sa so svojím tajným zdrojom stretávali v podzemných garážach. To bolo pre nás exotické už v roku 1976, minimálne preto, že u nás ešte príliš veľa takých garáží nebolo.
Režisérovi Pakulovi sa to, samozrejme, hodilo z iných dôvodov. Garáže pekne ilustrovali to, v akej politickej temnote sa zrazu dvaja šikovní novinári ocitli.
Len v istej chvíli také napätie vystrieda baroková hudba. Krásna, ušľachtilá. To aby bolo cítiť aj to, že popri senzácii išlo o slobodu slova, rešpektovanie práv a podobné zmysluplné veci.
To hneď vyzeralo romantickejšie, nakoniec aj preto, že Woodwarda hral Robert Redford a Bernsteina Dustin Hoffman.
Vyvrcholením filmu však nie je žiadne Vivaldiho finále. Najkrajším a víťazným zvukom a obrazom filmu sú písacie stroje. Naťukané správy, ktoré presiahli novinové strany. To je asi romantické aj exotické zároveň.
