Dopočuli sme sa, že sa práve nachádzate v pražskom štúdiu. Čo tam robíte?
„Skladáme nové pesničky. Myslím, že už máme pre nový album tak päť–šesť výborných vecí, ktoré potom ešte obrusujeme. Všetko je to len v štádiu zrodu. Nový album by mal vyjsť až na budúci rok.“
Ako zatiaľ prebieha aktuálne turné?
„Je to dosť veľká zábava. Pred turné sme si povedali dve veci. Zhodli sme sa na tom, že počas neho napíšeme nejaké nové piesne a okrem toho sme si povedali, že na tejto šnúre budeme hrať skladby, ktoré sme v minulosti príliš nehrávali. Napríklad pieseň Never Satisfied, jednu z mojich najobľúbenejších vecí, ktorú sme naposledy hrali v roku 1993. Samozrejme, hráme najväčšie pecky, ale aj rarity. Drží nás to v strehu, aby sa z kapely nestal autopilot.“
Na Slovensku budete hrať s Living Colour tretíkrát, ale vy ste u nás hrali aj so svojím sólovým projektom na Bratislavských džezových dňoch. Aké máte spomienky na naše publikum?
„Slovenské publikum je skvelé, inteligentné, ale aj vášnivé. Vždy sme u vás zažili pekné časy, pretože som cítil, že sme s ľuďmi prepojení.“
Living Colour bola jednou z prvých kapiel, ktorá v osemdesiatych rokoch mixovala dokopy rôzne žánre. Ako to celé vlastne vzniklo?
„Naša kapela, to je vlastne taký rokenrolový mixtape. Jednoducho sme tak hrali, pretože sme boli ovplyvnení rôznymi hudobníkmi od Jamesa Browna cez Led Zeppelin, Jimmiho Hendrixa, Talking Heads, Sex Pistols až po starých černošských džezmenov. Boli to veci, ktoré sme milovali. Ale nechceli sme len imitovať alebo kopírovať našich hrdinov. Chceli sme robiť svoje veci, rovnako, ako oni robili svoje.“
Skupina mala pauzu v deväťdesiatych rokoch. Prečo ste sa vtedy rozpadli a čo vás vrátilo späť?
„Je veľmi ťažké zostať pohromade, keď každý má iné túžby, predstavy a pocity. Spomínam si, že keď sme vydali debutový album, tlaky na nás boli obrovské, čo jeden z pôvodných členov kapely nevydržal a odišiel. Od polovice osemdesiatych rokov, keď sme začínali, sme prešli mnohými zmenami a na konci sme zistili, že sme už úplne iní ľudia. Nikto v kapele už nebol šťastný. Boli sme ako rodina a prišiel rozvod. Vtedy padli dokonca aj tvrdé slová, ktoré sa už nedajú zobrať späť. Sú ľudia, ktorí zomrú bez toho, aby niekomu odpustili, ale takto sa predsa nedá žiť. Rozchod nám dal príležitosť pozrieť sa pravdivo na vzájomné vzťahy a my sme sa časom naučili, ako spolu vychádzať.“
